Liek proti bolesti má doma takmer každý. Keď nás začne trápiť hlava, zuby, chrbát či narazený lakeť, prvé, po čom siahame, býva často tabletka. V skutočnosti však mnohí ani netušia, že niektoré analgetiká môžu organizmu viac uškodiť než pomôcť. Okolo ich používania navyše koluje množstvo mýtov a poloprávd, ktoré môžu byť nebezpečné. Niektorí ľudia sa preto liekov zbytočne boja, iní ich zas užívajú bez rozmyslu.
Aby ste sa vyhli obom extrémom, pozrime sa spoločne na osem najčastejších mýtov o liekoch proti bolesti – a vysvetlime si, prečo im netreba veriť.
1. Lieky proti bolesti spôsobujú závislosť
Tento mýtus má reálny základ, no platí len pri niektorých typoch liekov, konkrétne pri opioidných analgetikách (napr. morfín či tramadol). Tie sa však vydávajú len na lekársky predpis a používajú sa pod dohľadom odborníka, najmä pri silných a chronických bolestiach.
Bežne dostupné lieky, ako je paracetamol alebo ibuprofén, riziko závislosti nepredstavujú. Ľudia si však často mýlia pojmy – závislosť a tolerancia nie sú to isté. Tolerancia znamená, že na dosiahnutie rovnakého účinku treba po čase vyššiu dávku, čo sa pri krátkodobom užívaní nestáva problémom. Pri správnom dávkovaní a rozumnej dĺžke liečby sa teda obávať nemusíte.
2. Keď sa dá bolesť vydržať, netreba si brať liek
Mnohí sa snažia byť „silní“ a prekonávajú bolesť bez liekov. Takýto prístup však nie je prejavom hrdinstva, ale zbytočného utrpenia. Chronická bolesť, ak sa nerieši, dokáže výrazne zhoršiť psychický stav, znížiť kvalitu života a dokonca zhoršiť samotný zdravotný problém.
Rozumné je preto bolesť včas tlmiť, ale zároveň pátrať po jej príčine. Potláčať bolesť donekonečna bez riešenia pôvodu ťažkostí sa nevypláca.
3. Voľnopredajné lieky sú úplne bezpečné
Ďalší nebezpečný omyl. To, že si liek kúpite bez receptu, neznamená, že je bez rizika. Každý liek má svoje limity a možné vedľajšie účinky.
Nesteroidné protizápalové lieky (ako ibuprofén, diklofenak či naproxén) môžu pri dlhodobom užívaní poškodiť žalúdok, obličky alebo srdce.
Paracetamol je zas pri vyšších dávkach toxický pre pečeň.
Ak teda lieky beriete často, je vhodné poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom.
„Bez receptu“ rozhodne neznamená „bez rizika“.
4. Vyššia dávka = silnejší účinok
Toto je častá a nebezpečná domnienka. Každý liek má svoju minimálnu účinnú dávku, teda množstvo, ktoré už zabezpečí požadovaný účinok. Ak dávku bezhlavo zvýšite, účinok sa nezlepší – len narastie riziko vedľajších účinkov.
Navyše každý organizmus reaguje inak – to, čo stačí jednému, môže byť priveľa pre druhého. Držte sa preto odporúčaného dávkovania uvedeného v príbalovom letáku alebo podľa pokynov lekára.
5. Proti bolesti pomáhajú len lieky
Nie vždy. Účinnosť liečby bolesti závisí od jej príčiny.
Fyzioterapia, cvičenie či teplo dokážu pomôcť napríklad pri bolestiach chrbta.
Menštruačné bolesti často zmierňuje pohyb, joga či relaxačné techniky.
Dôležitú úlohu zohráva aj strava – niektoré potraviny znižujú zápal v tele (napr. ryby, kurkuma, listová zelenina), iné ho naopak podporujú (napr. sladkosti, alkohol, polotovary).
Pri chronickej bolesti má význam aj psychologická podpora, meditácia či práca so stresom.
Najlepšie výsledky zvyčajne prináša kombinácia viacerých prístupov – liekov, pohybu, vyváženej výživy a mentálnej rovnováhy.
6. Lieky pôsobia na každého rovnako
Ani náhodou.
To, ako liek účinkuje, ovplyvňuje množstvo faktorov:
- vek a pohlavie
- celkový zdravotný stav
- genetika
- stravovacie návyky
- a tiež užívanie iných liekov
Preto sa lekári často pýtajú na množstvo detailov – potrebujú pochopiť váš celkový zdravotný profil, aby zvolili liečbu, ktorá bude pre vás najúčinnejšia a zároveň bezpečná.
7. Liek treba vziať až vtedy, keď sa bolesť nedá vydržať
Niektorí ľudia siahnu po tabletke až vtedy, keď bolesť vrcholí. To však môže byť chyba.
Ak necháte bolesť „rozbehnúť sa“, môže byť neskôr oveľa ťažšie ju zastaviť.
Napríklad pri migréne platí, že včasné podanie lieku dokáže zabrániť záchvatu alebo ho aspoň výrazne zmierniť.
Najlepšie preto zaberá liek v počiatočnom štádiu, keď je bolesť ešte mierna – často stačí nižšia dávka a telo sa zbytočne nezaťažuje.
Dlhé odkladanie naopak zvyšuje stres, únavu a môže predĺžiť dobu liečby.
8. Liek musí bolesť úplne odstrániť
Úplné odstránenie bolesti nie je vždy realistickým cieľom.
Cieľom liečby býva skôr zniženie bolesti na prijateľnú úroveň, ktorá človeku umožní normálne fungovať.
Snaha „zbaviť sa bolesti úplne“ často vedie k nadmernému užívaniu liekov, čo prináša zbytočné riziká pre zdravie.
Dôležité je pochopiť, že lieky majú byť pomocníkom, nie riešením všetkého.
Záver: Rozvaha a rešpekt sú základom bezpečného užívania
Lieky proti bolesti patria k najčastejšie používaným liekom na svete a moderná medicína by sa bez nich len ťažko zaobišla. Uľavujú od utrpenia, pomáhajú po úrazoch či operáciách a umožňujú ľuďom viesť plnohodnotný život.
No treba ich používať s rozumom a rešpektom – ani sa ich báť, ani ich brať ako cukríky.
Rozumné dávkovanie, sledovanie reakcie tela a odborná konzultácia pri dlhodobom užívaní sú kľúčom k tomu, aby lieky skutočne pomáhali – a neškodili.
