Inteligentní ľudia nevynikajú len hĺbkou svojich vedomostí, ale aj spôsobom, akým komunikujú s okolím. Nie je to len o tom, čo vedia, ale najmä o tom, čo sú (a nie sú) ochotní o sebe prezradiť iným. V nasledujúcom texte sa pozrieme na sedem dôležitých vecí, ktoré by ste od skutočne inteligentného človeka o ňom samom nikdy nepočuli. A možno zistíte, že práve tieto veci si takisto radšej nechávate pre seba.
1. Nechvália sa vlastnou inteligenciou
Ak sa rozprávate s niekým, kto sa neustále vychvaľuje, ako je šikovný či výnimočne múdry, s veľkou pravdepodobnosťou nejde o skutočne inteligentného človeka. Tí, ktorí naozaj vynikajú rozumom, sa väčšinou radi držia v ústraní a viac počúvajú, než hovoria. Nie je to preto, že by nemali čo povedať – práve naopak. Radi si totiž najskôr urobia obraz o ľuďoch, s ktorými komunikujú, a až potom zvážia, čo a ako povedia.
V bežnom rozhovore často stretnete ľudí, ktorí vám už v prvých minútach stihnú rozpovedať takmer celý svoj životný príbeh. Skutočne inteligentní jednotlivci však vedia, že nie je potrebné prezradiť o sebe úplne všetko. Vždy premýšľajú nad tým, komu a pri akej príležitosti sa otvoriť.
2. Neprezrádzajú svoje obavy
Každý človek na svete má nejaké obavy alebo zažíva rôzne formy strachu – či už ide o pracovné starosti, finančné problémy, alebo osobné záležitosti. Ani tí najbystrejší z nás nie sú výnimkou. Rozdiel je v tom, že inteligentní ľudia o svojich slabých stránkach obvykle nehovoria pred kýmkoľvek. Takéto dôverné informácie si radšej nechávajú pre rodinu, blízkych priateľov alebo partnerov, ktorým dôverujú.
Prečo je to tak? Dobre si uvedomujú, že prílišná otvorenosť pred nesprávnymi ľuďmi môže viesť k zneužitiu ich slabín. Skutočne inteligentní ľudia si dávajú pozor na to, aby sa ich vnútorné obavy nestali terčom posmechu či nástrojom manipulácie. Svoje starosti riešia radšej za zatvorenými dverami, kde si môžu dovoliť úprimnosť a zraniteľnosť bez rizika, že to niekto zneužije.
3. Nerozoberajú konflikty verejne
Vyhnúť sa konfliktom počas života je takmer nemožné. Ľudia sa líšia povahami, názormi aj skúsenosťami, čo nevyhnutne vedie k občasným sporom v rodine, vo vzťahoch alebo v práci. Inteligentní ľudia však veľmi dobre vedia, že hádky a konflikty nepatria pred cudzích ľudí. Debaty o takýchto citlivých témach vedú zásadne medzi „štyrmi očami“, pretože chápu, že verejné rozoberanie osobných rozporov situáciu zvyčajne len zhorší.
Nepísané pravidlo hovorí, že ak vás niečo trápi, je najlepšie to prediskutovať priamo s dotyčnou osobou. Zasväcovať do detailov tretie osoby, ktoré s konfliktom nemajú nič spoločné, často vedie k nepríjemnostiam, ohováraniu a vzájomným nedorozumeniam.
4. Nemusia hovoriť o svojich snoch a cieľoch
Každý z nás má nejaké ambície, ciele či túžby, no nie je vždy rozumné prezrádzať ich všetkým naokolo. Zdieľanie svojich plánov s príliš širokým okruhom ľudí môže často viesť k tomu, že sa nimi niekto nechtiac (alebo zámerne) inšpiruje a vezme si vaše nápady za svoje. Skúsení a premýšľaví jedinci preto dobre vedia, komu sa zveriť a komu radšej nie.
Na rozdiel od bežnej mylnej predstavy, že by sme sa mali chváliť svojimi snami, aby sme tým „motivovali“ iných, inteligentní ľudia chápu, že je lepšie nechať si podstatné veci pre seba a podeliť sa o ne len s tými, ktorým plne dôverujú. Opäť platí, že zbytočná otvorenosť môže uškodiť viac, než pomôcť.
5. O neúspechu mlčia
Nie vždy sa nám všetko podarí na prvýkrát – každý človek zažil vo svojom živote rôzne pády alebo sklamania. Zaujímavé je, že ak sa pýtate na neúspechy na verejnosti, väčšina ľudí ich buď zveličí, alebo radšej úplne preskočí. Inteligentní ľudia však vedia, že netreba prilievať olej do ohňa a rozoberať neúspechy pred ľuďmi, ktorí nemusí byť práve ústretoví alebo empatickí.
Keďže spoločnosť má tendenciu zapamätať si skôr vaše chyby než úspechy, rozprávanie o neúspechu vám môže viac uškodiť ako pomôcť. Zameriavajte sa preto na pozitívne výsledky. Veľké neúspechy sú síce cenné lekcie, no nemusia byť hneď predmetom verejnej debaty.
6. Nechvália sa neustále svojimi úspechmi a dobrými skutkami
Veľa úspešných ľudí je zároveň veľkorysých a prispieva na dobročinné projekty či pomáha komunite. Rozdiel medzi nafúkaným človekom a tým, kto pomáha z úprimného presvedčenia, je v tom, že druhý to robí nenápadne, bez potreby chvastania sa. Skutočná filantropia nie je o verejnej prezentácii ani o získavaní potlesku. Napokon, čím menej sa o vašich dobrých skutkoch hovorí, tým úprimnejšie pôsobia.
Preto je dôležité pamätať na to, že altruizmus by mal vychádzať z túžby pomôcť, nie z túžby zažiariť či získať spoločenské uznanie. Inteligentní ľudia chápu, že pravé dobro sa dá robiť aj potichu a s pokorou.
7. O nedôvere v seba samého mlčia
Hoci by sa mohlo zdať, že sebavedomí a inteligentní ľudia nikdy nespochybňujú svoje schopnosti, nie je to tak. Každý človek aspoň raz v živote zapochybuje, či je v niečom dosť dobrý alebo či dokáže dosiahnuť vytýčený cieľ. Rozdiel je v tom, že naozaj bystrí ľudia tieto obavy nevyhlasujú na plné ústa pred kýmkoľvek, aby náhodou sami sebe nepriťažili.
Ak prezradíte niekomu, komu neveríte, že pochybujete o svojich schopnostiach, môžete sa ľahko stať terčom manipulácie alebo zosmiešnenia. Práve preto si inteligentní ľudia riešia vnútorné boje v bezpečnom prostredí, či už prostredníctvom dôverných rozhovorov s blízkymi, alebo v rámci odbornej terapie.
Zhrnutie
Inteligentní ľudia si uvedomujú, že slová majú obrovskú moc a môžu sa obrátiť proti nim, ak sú vypovedané v nevhodnom čase alebo pred nesprávnymi ľuďmi. Preto sa rozhodli dodržiavať isté nepísané pravidlá, ktoré ich chránia pred neželanými dôsledkami prílišnej otvorenosti.
- Nevychvaľujú sa svojou inteligenciou a radšej počúvajú.
- Neprezrádzajú svoje obavy pred cudzími, aby zabránili zneužitiu slabých stránok.
- Nerobia verejné divadlo z konfliktov, pretože chápu, že to problémy zväčša len zhorší.
- Nemusia zdieľať svoje sny a ciele s každým naokolo, aby predišli kopírovaniu či závisti.
- O neúspechu mlčia, pretože vedia, že verejnosť si radšej pamätá prehry než víťazstvá.
- Nechvastajú sa dobrými skutkami a nepotrebujú uznanie za charitatívnu pomoc.
- Mlčia o svojej nedôvere v seba samých, pretože podobné priznanie môže oslabiť ich pozíciu.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že títo ľudia nie sú veľmi komunikatívni či otvorení. Pravda je však taká, že dôkladne zvažujú, komu a čo povedia, a o čom je lepšie mlčať. Ak sa aj vy naučíte tieto pravidlá aplikovať vo svojom živote, možno budete pre svoje okolie veľkou hádankou – a zároveň si zachováte väčší pocit istoty a vnútorného pokoja.
