Mnohí ľudia si predstavujú, že osamelosť prichádza až v starobe – ako dôsledok straty partnera, zdravia či práce. Pravda je však iná. K samote sa často dostávame postupne, a to už od stredného veku. Nenápadne, cez každodenné zvyky, ktoré sa nám zdajú normálne, no v skutočnosti nás pomaly odpájajú od sveta.
Osamelosť pritom nie je len psychický stav. Odborníci ju považujú za závažný rizikový faktor pre zdravie – podobne ako fajčenie, obezita či nedostatok pohybu. Dlhodobá izolácia zvyšuje riziko srdcových ochorení, oslabuje imunitu, prispieva k depresiám a môže dokonca urýchliť starnutie.
Preto má zmysel venovať jej pozornosť už vtedy, keď sa cítime silní, zdraví a sebestační.
1. Digitálna priepasť – tichý odpojovač medzi generáciami
Technológie dnes tvoria základ mnohých kontaktov – rodinných, pracovných aj spoločenských. Mladšie generácie komunikujú prevažne online: cez správy, sociálne siete alebo videohovory. Starší ľudia, ktorí sa technológiám vyhýbajú, postupne strácajú kontakt s týmto svetom.
Často ide len o obavy z niečoho nového – že to bude zložité, že to „už nemá zmysel“ alebo že sa to „nepotrebujú naučiť“. No práve vďaka digitálnym zručnostiam môžu zostať v spojení s rodinou, priateľmi či komunitou, aj keď sa nevidia osobne.
Stačí ovládať niekoľko základných aplikácií – napríklad na posielanie správ, fotografií alebo videí. Mnohé mestá či obce dnes ponúkajú bezplatné kurzy pre seniorov, kde sa dá všetko zvládnuť krok za krokom. A mladí ľudia často radi pomôžu, keď ich o to starší požiadajú.
2. Prehnaná samostatnosť – keď sila začne škodiť
Schopnosť poradiť si sám je cenná, no ak sa z nej stane životná filozofia „nepotrebujem nikoho“, môže sa premeniť na pascu.
Mnohí ľudia majú pocit, že požiadať o pomoc je prejav slabosti. Odmietajú ponuky druhých, aj keď by im uľahčili život.
Časom však zistia, že samostatnosť bez kontaktov vedie k uzavretiu sa a strate dôvery v druhých.
Pomoc od iných nie je prejavom neschopnosti, ale znakom zdravých medziľudských vzťahov. Každý človek potrebuje cítiť, že sa môže spoľahnúť na niekoho, a zároveň byť niekomu oporou. Vzájomná podpora je jedným z pilierov duševného zdravia v každom veku.
3. Závislosť od jediného človeka
Ďalším rizikovým zvykom je, keď si človek celý spoločenský život postaví len na jednom človeku – najčastejšie na partnerovi.
Kým je všetko v poriadku, zdá sa to ideálne. No ak partner zomrie, ochorie alebo sa vzťah zmení, človek zrazu nemá okolo seba nikoho iného.
Budovať si iba jeden vzťah znamená, že po jeho strate zostane prázdne miesto, ktoré je ťažké nahradiť.
Oveľa zdravšie je pestovať širšiu sieť vzťahov – udržiavať kontakt s priateľmi, susedmi, bývalými kolegami, záujmovými skupinami či rodinou. Takáto „sociálna sieť“ poskytuje väčšiu istotu, že aj po strate niekoho blízkeho človek nezostane úplne sám.
Bludný kruh osamelosti
Tieto tri návyky sa často navzájom posilňujú. Kto nerozumie technológiám, stráca kontakt s okolím. Kto odmieta pomoc, ostáva odkázaný len na seba. A kto má len jedného blízkeho človeka, riskuje, že po jeho strate zostane úplne izolovaný.
Osamelosť má pritom tendenciu sama seba posilňovať. Čím dlhšie človek žije sám, tým viac sa bojí kontaktov, tým ťažšie sa mu nadväzujú nové priateľstvá. Po čase si zvykne na ticho a prestane veriť, že by sa to mohlo zmeniť. Tak vzniká uzavretý kruh, z ktorého je čoraz ťažšie vystúpiť.
Prevencia začína v strednom veku
Staroba neprichádza náhle – je to súčet všetkého, čo robíme počas života. Preto je dôležité myslieť na budúcnosť už v strednom veku.
- Okolo štyridsiatky má zmysel učiť sa nové technológie, rozširovať okruh známych a nezatvárať sa pred zmenami.
- V päťdesiatke je dobré vstúpiť do spoločenských či záujmových skupín, kde sa stretávajú ľudia rôznych vekov.
- V šesťdesiatke sa oplatí udržiavať pravidelný kontakt s inými, odovzdávať skúsenosti mladším a neprestať sa vzdelávať.
Ako začať hneď dnes
Prevencia osamelosti nemusí byť zložitá. Stačí urobiť malé kroky:
- Zavolajte niekomu, s kým ste sa dlho neozvali.
- Naučte sa jednu novú funkciu v mobile či počítači.
- Prijmite pozvanie, ktoré by ste inokedy odmietli.
- Zapojte sa do aktivity vo vašej komunite alebo dobrovoľníctva.
Každý rozhovor, každé nové stretnutie či prijatá pomoc je investíciou do budúcnosti, v ktorej nebudete sami. Osamelosť totiž nevzniká zrazu – formuje sa pomaly, z malých rozhodnutí, ktoré robíme každý deň. A práve dnes môžete urobiť prvý krok k tomu, aby ste mali v budúcnosti okolo seba ľudí, ktorí vás podržia.
