Predstavte si, že vojdete do obchodu, chvíľu sa po ňom poprechádzate a napokon odídete bez jediného nákupu. Alebo sa uprostred cesty otočíte a idete úplne opačným smerom, akoby ste si to na poslednú chvíľu rozmysleli. Na prvý pohľad maličkosti, no práve takéto momenty v mnohých ľuďoch vyvolávajú nepríjemný pocit trápnosti. Prečo sa hanbíme za úplne obyčajné veci, ktoré v skutočnosti nikoho nezaujímajú?
Supermarket ako továreň na rozpaky
Obchody sú miestom, kde sa rozpačitých chvíľ dá nazbierať nespočetne veľa. Skúste si spomenúť, ako ste stáli pri pokladni len s jednou drobnosťou – napríklad s balíčkom kondómov, vložiek či tehotenským testom. V tej chvíli sa možno cítite, akoby vám pokladníčka čítala priamo v súkromí.
Podobne pôsobí aj obyčajný nákup toaletného papiera. Ide o úplne bežnú vec, ktorú kupujeme všetci, no predsa sa mnoho ľudí pri jeho vkladaní do košíka alebo na pás pri pokladni cíti rozpačito.
Trapasom môže byť aj odchod z obchodu s prázdnym košíkom. Nijako to nevysvetľujete, jednoducho ste nenašli, čo ste chceli. No keď prechádzate cez pokladňu bez nákupu, akoby ste urobili niečo podozrivé. A čo povedať o momente, keď si balíte veľký nákup a za vami stojí dlhý rad ľudí? Všetky oči sú zrazu na vás a vy bojujete s taškami, ktoré sa nechcú naplniť tak rýchlo, ako by ste chceli.
Trápnosti vo verejnej doprave
Ani autobus či električka nezaostávajú. Kto z nás nikdy nevyskočil zo sedadla v domnení, že už prišiel na svoju zastávku, no po chvíli zistil, že si to poplietol? A potom ten rozpačitý návrat späť na svoje miesto, zatiaľ čo ostatní cestujúci sledujú váš „výstup“.
Podobne nepríjemný je aj záchvat kašľa v plnom metre alebo autobuse. Nemáte pri sebe ani kvapku vody, ani pastilku a ľudia naokolo sa na vás začnú podozrivo pozerať, akoby ste šírili nákazu.
Intímne rozpaky a drobné faux pas
Každému sa stalo, že pri chôdzi po chodníku mimovoľne zosúladil krok s neznámym človekom pred sebou. Zrazu kráčate tesne za ním a neviete, ako túto zvláštnu situáciu vyriešiť.
Nepríjemné chvíle prináša aj návšteva gynekológa. Ženy síce dobre vedia, že ide o úplne bežné a potrebné vyšetrenie, no ten okamih, keď si musia sadnúť na vysoké kreslo, je pre mnohé spojený s pocitom studu.
Rovnako nepríjemné je, keď večer doma pred zrkadlom zbadáte zvyšok šalátu alebo špenátu medzi zubami. Okamžite vám hlavou prebehne myšlienka: „Koľko ľudí si to počas dňa všimlo a nič nepovedalo?“
Výťahové pasce a technické trapasy
Moderné technológie nás vedia niekedy poriadne dostať do úzkych. Myslíte si, že hudbu prehrávate do slúchadiel, no v skutočnosti hrá nahlas pre celé okolie – a, samozrejme, práve tú pesničku, ktorú by ste si radšej nechali pre seba.
Nepríjemná vie byť aj situácia vo výťahu. Dvere sa otvoria, vy sebavedomo vykročíte – a zistíte, že to nie je vaše poschodie. Návrat späť medzi neznámych spolucestujúcich sa zdá nekonečný.
Jedna čitateľka sa dokonca priznala: „Najviac ma vie zahanbiť, keď sa výťah zastaví v polovici cesty a niekto pristúpi. Neviem prečo, ale vždy sa cítim zvláštne trápne,“ hovorí pani Ľudmila z Vysočiny.
Prečo sa hanbíme?
Odpoveď je jednoduchá – náš vlastný mozog nás občas sabotuje. Bežné situácie si v hlave nafúkneme na obrovské trapasy, hoci si ich iní ľudia vôbec nevšimnú. Psychológovia tento jav vysvetľujú ako prehnanú sebareflexiu – neustále si predstavujeme, že nás ostatní sledujú, hodnotia a posudzujú.
Realita je však iná. Väčšina ľudí je natoľko ponorená do svojich vlastných starostí, že naše malé prešľapy ani nezaregistruje. To, čo sa nám zdá ako trapas storočia, je pre okolie len bezvýznamná chvíľka, ktorá okamžite zapadne prachom.
