Časté bolesti hlavy, točenie hlavy či brnenie v rukách a nohách sú problémy, ktoré dnes sužujú mnohých ľudí. Čo ak však za týmito zdanlivo bežnými ťažkosťami stojí dedičstvo oveľa staršie, než sme si vôbec dokázali predstaviť? Nové vedecké výskumy naznačujú fascinujúcu súvislosť medzi moderným človekom a dávno vyhynutými neandertálcami, našimi najbližšími príbuznými.
Neandertálci sa od moderného človeka na prvý pohľad líšili nielen robustnejšou postavou, ale aj úplne odlišným tvarom lebky. Mali výrazné nadočnicové oblúky, mohutnú spodnú čeľusť a celkovo robustnejšiu stavbu kostí. Ich lebka však v sebe skrývala viac než len zvláštny vzhľad. Bola dokonale prispôsobená náročnému životu v drsných podmienkach doby ľadovej – hrubšie kosti chránili mozog pred úrazmi pri nebezpečnom love veľkých zvierat. Väčší priestor v zadnej časti lebky umožňoval rozvoj mozočka, vďaka čomu neandertálci dokázali lepšie koordinovať svoje pohyby v náročnom teréne.
No tento unikátny tvar lebky prinášal aj nevýhody. Zároveň totiž výrazne obmedzoval priestor pre dôležité štruktúry mozgu, čo mohlo spôsobovať mechanický tlak na mozgové tkanivá. Podobný tlak dnes v medicíne poznáme ako Chiariho malformáciu – vrodenú poruchu, ktorou trpí približne jedno percento populácie.
Čo je Chiariho malformácia a ako súvisí s neandertálcami?
Chiariho malformácia typu I (CM-I) je ochorenie, pri ktorom sa spodná časť mozočka pretláča smerom nadol do priestoru chrbticového kanála. Výsledkom je stláčanie dôležitých častí mozgu, narušenie normálneho prúdenia mozgovomiechového moku, čo spôsobuje bolesti hlavy podobné migréne, závraty, stratu rovnováhy, slabosť svalov a necitlivosť končatín. Lekári si už dávnejšie všimli, že ľudia s touto diagnózou majú často atypický tvar lebky.
Vedci dlho hľadali vysvetlenie tejto zvláštnej deformity. Až teraz sa však ukázalo, že odpoveď môže spočívať hlboko v minulosti ľudského rodu. Vedecký tím z Filipínskej univerzity v Dilimane prišli s hypotézou, že práve genetická výmena s neandertálcami môže byť tým kľúčovým faktorom, ktorý stojí za Chiariho malformáciou.
Výskum potvrdil nečakanú podobnosť lebiek moderných pacientov s neandertálskymi
Aby si túto teóriu vedci overili, dôkladne analyzovali CT snímky lebiek 46 pacientov s diagnostikovanou CM-I a porovnali ich s lebkami 57 zdravých ľudí. Na základe týchto snímok vytvorili detailné trojrozmerné modely lebiek, ktoré následne porovnávali s digitálnymi rekonštrukciami ôsmich fosílnych lebiek rôznych pravekých ľudí – vrátane Homo erectus, Homo heidelbergensis a Homo neanderthalensis.
„Výsledky matematickej analýzy boli prekvapivé,“ uvádza vedúca výskumu. „Pacienti s Chiariho malformáciou vykazovali jasné morfologické odlišnosti lebky, ktoré však nezodpovedali iným druhom našich pravekých predkov. Boli však až zarážajúco podobné práve neandertálskym lebkám.“
Genetická stopa dávnej romance?
Táto prelomová štúdia potvrdzuje, že dávne vzťahy medzi moderným človekom a neandertálcami mohli byť oveľa hlbšie a významnejšie, než sme si doteraz mysleli. Dnešné bolesti hlavy a migrény by tak mohli byť, paradoxne, výsledkom dávnych romancí medzi našimi predkami.
Genetická výmena medzi modernými ľuďmi a neandertálcami pritom podľa najnovších poznatkov prebiehala pravidelne a opakovane, nebola teda len krátkou epizódou. Aj dnes nesie väčšina ľudí s európskymi a ázijskými koreňmi v sebe určité percento neandertálskych génov.
Budúcnosť výskumu a potenciál pre medicínu
Vedci plánujú v ďalšej fáze výskumu rozšíriť vzorku o viac ľudí z rôznych geografických oblastí a rôznych vekových skupín. Je to dôležité preto, že v africkej populácii sa neandertálske gény takmer nevyskytujú. Ak by bola hypotéza správna, malo by sa to prejaviť aj v tom, že Chiariho malformácia sa v afrických populáciách objavuje menej často než medzi Európanmi či Aziatmi.
Potvrdenie tohto objavu by mohlo viesť k výraznému pokroku v oblasti diagnostiky neurologických ochorení. Lekári by mohli u rizikových pacientov Chiariho malformáciu lepšie a včasnejšie odhaliť, čo by zásadne zlepšilo ich liečbu, či dokonca otvorilo dvere prevencii tejto zákernej choroby.
Možno tak v blízkej budúcnosti pochopíme, že naše zdravotné problémy, ktoré sa dnes zdajú byť obyčajnými nepríjemnosťami, sú ozvenou dávno minulých príbehov – príbehov, ktoré napísali naši predkovia v časoch, keď Európou kráčali neandertálci.
