Mnohí z nás často zvažujú, či si dať radšej čínske, japonské, indické alebo napríklad vietnamské jedlo. Niekedy však nie je na škodu spomenúť si aj na tradičnú (či, ak chcete, staroslovanskú) kuchyňu, ktorá je nielen chutná, ale zároveň aj lacná a sýta. Dôkazom je tzv. žobrácka polievka, na ktorú sa dnes už takmer zabudlo. Napriek svojmu názvu však dokáže prekvapiť výbornou chuťou a v minulosti zaiste nebola iba stravou pre tých najnúdznejších.
Jedlo pre naše pohodlie verzus tvrdý život kedysi
Aj keď sa dnes občas sťažujeme na vysoké ceny potravín či niektoré obmedzenia v obchodoch, v skutočnosti si žijeme v porovnaní s našimi predkami takmer v prepychu. V minulosti bol výber potravín oveľa skromnejší, ľudia často jedli len to, čo si sami dopestovali, prípadne vychovali na svojich malých hospodárstvach. Biednejšie vrstvy boli odkázané na úplne jednoduché jedlá a neraz sa stávalo, že na nasýtenie bola vhodná akákoľvek plodina či produkt, ktorý bol poruke. Žobrácka polievka je presne takým príkladom starého, lacného a výživného pokrmu, ktorý kedysi pomohol prežiť ťažké časy.
Nenechajte sa však odradiť jej pomenovaním – zďaleka nie je iba pre žobrákov. Naopak, ak ju ochutnáte dnes, pravdepodobne vás svojou chuťou milo prekvapí. Mnohí ju považujú dokonca za kulinársku delikatesu, a to práve pre jej jednoduchosť spojenú s netradičnou kombináciou ingrediencií.
Ako ju pripraviť na vlastné oči
Ak by ste radi videli názornú ukážku na videu s presným postupom. Ten je naozaj jednoduchý a využíva iba niekoľko základných surovín.
Šetri suroviny, chutí výborne
Jednou z hlavných výhod žobráckej polievky je jej veľmi nízka cena a fakt, že dokáže zužitkovať aj chlieb, ktorý by inak skončil v koši. V čase, keď nebolo bežné plytvať potravinami, bola takáto polievka priam záchranou. Dnes, v dobe, keď sa opäť čoraz viac hovorí o dôležitosti neplytvania jedlom, môžeme tento tradičný recept oceniť o to viac.
Čo potrebujeme?
- Polovicu bochníka chleba (môže byť aj starší, pretože sa rozvarí vo vode)
- Približne päť strúčikov kvalitného, výrazného cesnaku
- Trochu kmínu (rasce)
- Kelímok kefíru (približne 250 ml)
- Jedno vajce
- Jednu cibuľu
- Trochu bravčovej masti (prípadne olej, avšak masť dodá výraznejšiu chuť)
- Dostatočné množstvo vody (približne 1 liter)
Ako vidíte, ide naozaj o jednoduchú a lacnú kombináciu surovín. V minulosti to bola mnohokrát voľba číslo jeden, ak v komore nebolo nič „extra“ a kuchárka potrebovala zasýtiť celú rodinu.
Postup: Nemusíte byť majstrom kuchyne
Kým výber ingrediencií je jednoduchý, ani samotný postup nevyžaduje mimoriadne kuchárske zručnosti.
Nakrájanie chleba
Najprv si chlieb pokrájajte na menšie kúsky. Nepotrebujete žiadne dokonalé tvary, dôležité je, aby sa dal pri varení dobre rozvariť. Neodkrajujte kôrku, tá v polievke nielenže nevadí, ale dodáva aj časť typickej chuti.Varenie s cesnakom a koreninami
Vložte kúsky chleba do hrnca s vodou, pridajte roztlačené strúčiky cesnaku a prisypte trošku kmínu (rasce). Táto kombinácia je základným „ochucovadlom“, ktoré celé jedlo rozvonia. Následne všetko priveďte do varu a nechajte variť dovtedy, kým sa z chleba nestane kašovitá hmota.Použitie tyčového mixéra
Keď už je chlieb dostatočne rozvarený, vezmite tyčový mixér a celú zmes vymixujte do hladka. Okamžite vás môže očariť prenikavá vôňa cesnaku a chleba. Ak mixér nemáte, môžete použiť klasický kuchynský robot alebo prepasírovať hmotu cez sitko, ale tyčový mixér je najrýchlejšou a najpohodlnejšou voľbou.Dochutenie kefírom a vajíčkom
Do zjednotenej hmoty vlejte kelímok kefíru. Akonáhle začne polievka opäť vrieť, prichádza na rad vajce. To rozšľahajte v malej miske a za stáleho miešania ho vlejte do polievky. Vďaka tomu sa polievka ľahko zahustí a získa jemnejšiu chuť.Záverečná úprava
Vo vedľajšej panvici si na troche bravčovej masti (prípadne oleja) orestujte na krúžky nakrájanú cibuľku. Po dosiahnutí zlatistej farby ju pridajte až na samotný záver priamo do taniera. Okrem chrumkavej textúry nádherne doplní celkovú arómu.
Ak máte radi bylinky, pridajte pri podávaní napríklad čerstvú petržlenovú vňať, pažítku či bazalku. Bylinky polievku príjemne ozvláštnia a tiež ju farebne oživia.
Polievka s históriou po celej Európe
Žobrácka polievka, známa aj ako chlebová polievka, sa v rôznych obmenách varila naprieč krajinami celej Európy. Napríklad vo Francúzsku ju vraj pripravovali bežne aj na kráľovskom dvore, i keď nie je isté, či sa podávala samotnému kráľovi alebo skôr jeho služobníctvu. Isté však je, že základná surovina – chlieb – býval v minulých storočiach veľmi vzácny. Každá kuchyňa, či už šľachtická alebo vidiecka, si ho chránila a snažila sa využiť na maximum.
Variácie podľa regiónov
Samozrejme, v rôznych častiach Európy sa do tejto polievky mohli pridávať odlišné prísady. Kým niekde chlieb najprv restovali na masle, inde zas polievku doplnili smotanou namiesto kefíru či do nej pridávali iný druh korenín. Hlavná podstata však zostávala rovnaká: rozvarený chlieb, cesnak a zopár ďalších jednoduchých ingrediencií, ktoré dokázali vytvoriť chutný a sýty pokrm.
Vďačná a výdatná
Napriek skromným surovinám je táto polievka až prekvapivo sýta. V dobách, keď ľudia tvrdo pracovali a jedlo muselo dodať čo najviac energie, bola ideálnym riešením. Každá gazdiná sa snažila upraviť recept podľa toho, čo mala k dispozícii, a vďaka tomu existuje nespočetné množstvo lokálnych „chlebových polievok“.
Cenná tradícia, na ktorú sa oplatí pamätať
Žobrácka polievka je živým dôkazom toho, že aj z najobyčajnejších ingrediencií sa dá pripraviť jedlo, ktoré nielen nasýti, ale dokonca sa stane chuťovou spomienkou na časy, keď sa ničím neplytvalo. V minulosti zachraňovala životy tým najchudobnejším, dnes je pre nás kulinárskou spomienkou, ku ktorej sa môžeme vrátiť, keď chceme variť jednoducho, chutne a navyše ekonomicky.
Pravdepodobne by sme mali podobné recepty oprášiť a oceniť aspoň z času na čas, či už z nostalgie, z ekohľadiska (aby sme nevyhadzovali starý chlieb), alebo jednoducho kvôli príjemnej zmene na tanieri. Ak žobrácku polievku skúsite doma pripraviť, zrejme vám bude chutiť viac, než by ste predpokladali na základe jej historického a trochu odstrašujúceho názvu.
V každom prípade si pri varení uvedomíte, že naši predkovia boli skutočnými majstrami v zúžitkovaní surovín, ktoré mali. A možno práve takýto pohľad do minulosti dokáže byť pre nás inšpiráciou aj v súčasnosti – či už v otázkach šetrnosti, alebo v hľadaní receptov, ktoré prekračujú hranice času a dokazujú, že dobrá, poctivá kuchyňa nepotrebuje veľa peňazí, ale predovšetkým chuť, nápad a úctu k potravinám.
