Vývoj a starnutie mozgu nie je rovnomerný proces. Moderné zobrazovacie metódy ukazujú, že mozgové siete sa menia v niekoľkých výrazných etapách, ktoré od seba oddeľujú prudšie reorganizácie. Podľa rozsiahleho výskumu existujú štyri typické vekové obdobia, v ktorých sa mozog mení citeľnejšie. Nejde však o presné hranice – sú to priemerné hodnoty, ktoré sa môžu u jednotlivcov líšiť.
Vedci tieto zmeny zmapovali na tisíckach snímok mozgov ľudí od narodenia až do vysokého veku. Výsledkom je model piatich etáp života mozgu, ktoré sa odlišujú tým, ako rýchlo sa tvoria a zanikajú spojenia medzi neurónmi a ako efektívne spolupracujú jednotlivé mozgové oblasti.
Detstvo do približne 9 rokov: rýchly rast a selektívne „upratovanie“
V prvých rokoch života sa v mozgu vytvára obrovské množstvo spojení. Tento proces, ktorý sa nazýva synaptogenéza, umožňuje dieťaťu rýchlo sa učiť jazyk, motoriku aj sociálne zručnosti.
Detská mozgová sieť je v tomto období:
- veľmi hustá a bohatá
- menej organizovaná
- energeticky náročná
Neskôr prichádza proces zvaný synaptické prerezávanie (synaptic pruning). Mozog postupne odstráni spojenia, ktoré sa nevyužívajú, a posilní tie potrebné. Okolo 9. roku (u niektorých skôr či neskôr) sa tento proces zrýchľuje, čo vedie k precizácii myslenia a lepšej schopnosti sústrediť sa. V tomto období sa tiež môže objavovať prvá zvýšená citlivosť na niektoré psychické ťažkosti — ide však o všeobecný trend, nie univerzálnu diagnózu.
Od približne 9 do 32 rokov: dlhé dozrievanie mozgových sietí
Hoci fyzická dospelosť prichádza skôr, mozog pokračuje v dozrievaní ešte celé roky. Prepojenia medzi neurónmi sa stávajú rýchlejšími a efektívnejšími – odborníci tento proces nazývajú myelinizácia.
V tejto etape sa zlepšuje:
- rýchlosť spracovania informácií
- plánovanie a rozhodovanie
- schopnosť regulovať emócie
- pracovná pamäť
Výskumy ukazujú, že najvyšší priemerný výkon v mnohých kognitívnych oblastiach prichádza okolo začiatku tridsiatky. Individualita je však obrovská – niekto dosiahne vrchol skôr, iný neskôr.
Zároveň je to obdobie, keď sa psychické poruchy objavujú najčastejšie. Dôvodom nie je slabosť mozgu, ale naopak jeho vysoká citlivosť na záťaž, stres a životné okolnosti.
Od 32 do 66 rokov: stabilita s postupným spomaľovaním
Po tridsiatke je mozog relatívne stabilný, no už sa nemení tak dynamicky. Niektoré procesy, napríklad rýchlosť reakcie, môžu pomaly klesať, no skúsenosti a dlhodobo vytvorené mentálne stratégie tieto zmeny často vyvažujú.
Toto obdobie býva spojené s:
- pracovným preťažením
- starostlivosťou o rodinu
- nedostatkom spánku
- dlhodobým stresom
Ako sa človek v tejto etape stará o svoje fyzické aj mentálne zdravie, výrazne ovplyvní stav jeho mozgu v neskoršom veku. Pohyb, kvalitný spánok, stimulácia mysle a sociálne kontakty majú preukázateľný ochranný účinok.
Od 66 rokov: zmeny v spolupráci mozgových oblastí
V staršom veku dochádza k postupnému znižovaniu efektivity komunikácie medzi vzdialenejšími oblasťami mozgu. Odborne sa to označuje ako pokles funkčnej konektivity. Výraznejšie sú aj zmeny v bielej hmote, ktorá zabezpečuje rýchly prenos informácií.
V rovnakom období stúpa riziko:
- vysokého tlaku
- cievnych ochorení
- porúch pamäti
- neurodegeneratívnych ochorení (napr. demencie)
Tieto javy sú však riziká, nie nevyhnutný osud. Neuroveda jasne potvrdzuje, že aktívny životný štýl, sociálne kontakty a pravidelné učenie sa novým veciam dokážu kognitívny pokles výrazne spomaliť.
Po približne 83 rokoch: úspornejší režim
Vo veľmi vysokom veku mozog funguje úspornejšie. Celkový počet spojení medzi neurónmi klesá a mozgové procesy sa viac spoliehajú na stabilné centrá, ktoré zostávajú zachované najdlhšie.
To môže viesť k:
- zníženiu rýchlosti myslenia
- väčšej náročnosti pri zapamätávaní
- občasnej dezorientácii
Ani táto fáza však nie je synonymom úpadku. Mnohí seniori s dobrým zdravotným stavom, podporou okolia a aktívnym životným štýlom si udržujú prekvapivo vysokú mentálnu kondíciu.
Zhrnutie
- Vekové hranice 9, 32, 66 a 83 rokov nepredstavujú pevné body, ale priemerné momenty, keď sa mozog zvykne meniť najvýraznejšie.
- Tieto zmeny potvrdzuje moderný výskum funkčnej konektivity a vývoja mozgových sietí.
- To, ako rýchlo mozog starne, zásadne ovplyvňuje životný štýl — od pohybu, cez stres až po sociálne vzťahy.
