Každý z nás by chcel mať dostatočné úspory na to, aby sme zvládli nečakané výdavky či sa priblížili k vysnívaným cieľom. Otázka však znie: ako sú na tom Slováci v skutočnosti? Sú bežné slovenské rodiny na tom finančne lepšie, ako naznačujú štatistiky, alebo práve naopak? Aj keď by sme sa radi uspokojili jediným číslom, realita býva o čosi zložitejšia. Nasledujúci článok sa ponorí do témy štatistík o úsporách na Slovensku a pokúsi sa zároveň vysvetliť, prečo by sme nemali slepo dôverovať číslam o „priemere“.
Koľko peňazí majú Slováci uložených?
V slovenských médiách sa často objavuje konštatovanie, že „priemerná slovenská domácnosť má na účtoch niekoľko tisíc eur“. Konkrétne údaje sa líšia podľa metodiky a zdroja, no niektoré prieskumy naznačujú, že priemerná čiastka úspor v slovenských domácnostiach sa pohybuje v rozmedzí 8-tisíc až 10-tisíc eur. Keďže však hovoríme o priemere (aritmetickom), do tohto čísla spadajú i tie najmajetnejšie rodiny s vysokými zostatkami na účtoch, ale aj ľudia, ktorí žijú doslova od výplaty k výplate.
Ak by sme si rozobrali klasické slovenské domácnosti, zistili by sme, že mnohé sa s úsporami pohybujú len v stovkách až nízkych tisíckach eur. Niekto má napríklad bezpečnostný vankúš 500 eur, iný stihol nasporiť do 2000 eur. Aj preto je pri posudzovaní „typickej“ situácie užitočnejšie sledovať medián – údaj, ktorý nám povie, kde leží pomyselný stred. Viaceré analýzy (napríklad zo Štatistického úradu SR) naznačujú, že medián úspor pre bežnú slovenskú rodinu býva nižší, okolo 4000 až 5000 eur.
Pohľad na sporenie vo svetle štatistík
Podľa posledných údajov, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska (NBS), sa slovenské domácnosti snažia šetriť zhruba 9 až 11 % zo svojich bežných príjmov. V období ekonomickej neistoty (napríklad počas pandémie alebo pri prudkom raste cien) môže toto číslo krátkodobo stúpať, keďže ľudia sa obávajú budúcich výdavkov a snažia sa vytvoriť si väčšiu rezervu.
Dôležité však je aj to, ako presne rodiny so svojimi úsporami pracujú:
- Niektorí nechávajú voľné prostriedky na bežných účtoch s takmer nulovým zhodnotením.
- Iní volia sporiace účty s o niečo vyšším úrokom.
- Stále viac ľudí však začína uvažovať o investíciách – od podielových fondov a indexových ETF až po nehnuteľnosti.
Keby sme sa pýtali, prečo napriek vyšším príjmom nemajú mnohí Slováci uspokojivé rezervy, jedným z dôvodov môže byť aj slabšia finančná gramotnosť či znižovanie kúpnej sily peňazí vinou inflácie.
„Priemer“ vs. „Medián“: Prečo sa nenechať pomýliť
Ako sme už naznačili, pri posudzovaní finančnej situácie sa často narába s pojmom priemerná výška úspor, ktorý môže byť zavádzajúci. Pokiaľ v spoločnosti existuje niekoľko ľudí či rodín s výrazne nadpriemerným majetkom, priemer sa tým posunie smerom nahor. Zjednodušene povedané: zopár bohatých vie „zdvihnúť“ priemerné číslo pre milióny bežných ľudí, ktorí to na svojej peňaženke vôbec nepocítia.
Preto je rozumnejšie pozerať sa na medián. Ten určuje, že presne polovica opýtaných je pod danou hodnotou a polovica nad ňou. Štatistiky so zameraním na medián úspor naznačujú, že väčšina slovenských rodín by reálne nedokázala zvládnuť väčší neočakávaný výdavok presahujúci niekoľko tisíc eur.
Prečo nestačí držať peniaze na účte?
V ideálnom prípade by si človek mal vytvoriť pohotovostnú rezervu (najmenej vo výške 3 až 6 mesačných výdavkov) a až následne zvyšok finančných prostriedkov vhodne investovať. Držať väčšinu voľných peňazí na bežnom účte s nízkym alebo nulovým úrokom je z dlhodobého hľadiska nevýhodné.
Hlavným rizikom je tu inflácia, ktorá znižuje reálnu kúpnu silu úspor. V praxi to znamená, že aj keď na účte uvidíte stále rovnakú sumu, v reálnom svete s ňou o pár rokov zaplatíte menej tovarov a služieb.
Ak chcete získať základný prehľad o tom, do čoho a ako investovať, slovenský internet ponúka množstvo zdrojov. Príkladom môže byť tvorba rôznych finančných poradcov a špecialistov, ktorí prinášajú rady, ako postupovať pri investovaní, sporení alebo výbere hypotéky.
Ako Slováci investujú?
Pokiaľ ide o investície, Slováci bývajú konzervatívnejší v porovnaní s mnohými západnými krajinami. Podľa prieskumov (napríklad od Slovenskej sporiteľne, prípadne z dát NBS):
- Sporiace účty a termínované vklady sú naďalej najobľúbenejšie, hoci ponúkajú nižšie výnosy.
- Doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) je ďalšou často využívanou formou dlhodobých úspor, kde motiváciou sú aj daňové zvýhodnenia.
- Podielové a indexové fondy: V posledných rokoch sa zvyšuje záujem i o tento segment, najmä medzi mladšími, technologicky zdatnejšími generáciami.
Rozhodovanie Slovákov, kam vložiť úspory, ovplyvňuje viacero historických a sociálnych faktorov – od dlhoročnej nedôvery v niektoré finančné inštitúcie až po nižšie priemerné mzdy, ktoré brzdia možnosti pravidelného investovania.
Čomu venovať pozornosť
Posudzujte reálny stav, nie priemerný
Správy o priemernej výške úspor môžu znieť prehnane optimisticky. Pre vás je dôležité, či máte stabilnú rezervu na zvládanie nečakaných situácií a či sa aspoň pokúšate zhodnocovať peniaze.Inflácia a investície
Ak nechávate väčšinu úspor „nepohnuto“ na bežnom účte, reálne strácate. Rozumné investície (do fondov, ETF, prípadne nehnuteľností) môžu z dlhodobého hľadiska túto stratu minimalizovať alebo dokonca priniesť zisk.Maličkosť ako začiatok
Nemusíte mesačne odložiť stovky eur, aby ste boli úspešní. Postačí, ak začnete s menšou sumou a vytvoríte si návyk pravidelne šetriť. Postupne môžete čiastku navyšovať, ako sa bude zlepšovať vaša finančná situácia.Vzdelávanie a poradenstvo
Ak sa nevyznáte vo svete investícií, zvážte konzultáciu s odborníkom alebo si naštudujte overené zdroje. Na Slovensku existuje čoraz viac finančných poradcov a spoločností, ktoré pripravujú edukačné videá a články pre verejnosť.
Kde a ako začať?
Ak práve študujete, ste v začiatkoch kariéry alebo máte rodinu a veľa výdavkov, zrejme nedokážete mesačne ušetriť toľko ako ľudia s vyšším príjmom. To však neznamená, že by ste mali rezignovať. Spravte si plán výdavkov, definujte, ktoré položky sú nevyhnutné a kde možno ušetriť. Následne začnite odkladať povedzme 5 až 10 % z príjmu do rezervy.
Po čase, keď vytvoríte základný vankúš (napríklad na 3 – 6 mesiacov výdavkov), zvážte možnosť časti peňazí investovať. Môžete skúsiť:
- Podielové a ETF fondy – rôzne stupne rizika, závisí od zloženia portfólia.
- Doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) – dlhodobé, s možnosťou daňového zvýhodnenia.
- Investovanie do akcií – rizikovejšie, ale pri správnom výbere potenciálne výnosnejšie.
- Kombinácie rôznych foriem – diverzifikácia minimalizuje riziko väčšej straty.
Na záver: Hlavné ponaučenie
Štatistiky o priemernej výške úspor vedia byť užitočné na získanie základného prehľadu o tom, aká je situácia v krajine. Nemožno však z nich vyvodzovať unáhlené závery o tom, či máte „málo“ alebo „veľa“ peňazí. Každý z nás má iné príjmy, iné rodinné pomery či odlišné životné etapy.
Dôležité je, aby ste si ujasnili vlastné finančné ciele:
- Máte k dispozícii aspoň krátkodobú rezervu?
- Ste pripravení na výpadok príjmu alebo náhle výdavky?
- Snažíte sa udržať hodnotu svojich úspor pred infláciou?
Ak zatiaľ nepatríte medzi tých, ktorí dokážu nasporiť tisícky eur, nevzdávajte sa. Začať sa dá aj v malom. Postupne, ako budete vylepšovať svoje príjmy či znižovať zbytočné výdavky, si vytvoríte stabilnejší rozpočet. Vďaka tomu môžete časť financií presúvať do výnosnejších foriem, ktoré vám v dlhodobom horizonte zabezpečia lepšiu životnú úroveň, prípadne komfortný dôchodok.
Finančná gramotnosť je totiž beh na dlhé trate – a prvý krok na tejto ceste spočíva v tom, že sa prestaneme slepo porovnávať s priemerom a namiesto toho začneme uvažovať o vlastných potrebách a možnostiach. Správny prístup a postupné vzdelávanie môžu viesť k tomu, že aj s menším príjmom sa dá vybudovať finančná istota, na ktorú budete môcť byť právom hrdí.
