Pojem tolyamoria sa pomaly udomácňuje v slovníkoch vzťahovej terminológie a opisuje vzťahovú situáciu, ktorá je zrejme rovnako stará ako samotné ľudstvo. Hoci tento výraz vznikol len nedávno, označuje veľmi bežný fenomén: stav, kedy jeden z partnerov vedome toleruje neveru toho druhého.
Ako vzniklo slovo tolyamoria?
Za autorstvo výrazu tolyamoria je zodpovedný známy americký publicista a autor podcastov Dan Savage. Termín vytvoril ako analógiu k už známejšiemu pojmu polyamoria, ktorý označuje súhlasné vzťahy viacerých ľudí naraz. Na rozdiel od polyamorie, ktorá zahŕňa otvorený a konsenzuálny vzťah medzi všetkými zúčastnenými stranami, tolyamoria odkazuje na situáciu, kedy si jeden partner nájde milenecký pomer mimo vzťahu bez predchádzajúceho súhlasu toho druhého, ktorý to následne – často z rôznych dôvodov – ticho toleruje.
Základom slova „tolyamoria“ je anglické sloveso „tolerate“ (tolerovať).
Ako sa prejavuje tolyamoria v praxi?
Typickým scenárom je dlhodobý partnerský či manželský vzťah, v ktorom jeden partner začne viesť tajný romantický alebo sexuálny život mimo vzťahu. Keď druhý partner neveru odhalí, nemusí to vždy znamenať okamžitý koniec vzťahu. Často sa stáva, že človek, ktorý je podvádzaný, sa rozhodne o situácii nemluviť, neklásť otázky a predovšetkým nežiadať, aby partner zo vzťahu odišiel. Dôvodov je niekoľko.
Prečo niektorí ľudia tolerujú neveru?
Medzi najčastejšie príčiny patria ekonomické faktory, spoločenský tlak, obavy o deti, ale aj pragmatický pohľad na samotný vzťah. Človek môže dospieť k záveru, že vzťah poskytuje dostatočné výhody, napríklad finančnú istotu, rodinnú stabilitu, spoločenské postavenie alebo emocionálne pohodlie, a tieto výhody prevažujú nad negatívnym dopadom nevery.
V iných prípadoch sú dôvodom socioekonomické okolnosti – najmä u žien, ktoré sú často finančne závislé na partnerovi, a teda si nemôžu dovoliť jednoduchý odchod zo vzťahu.
Významnú rolu zohráva aj všeobecná rezignácia na ideál celoživotnej monogamie. Partneri, ktorí vnímajú neveru ako nevyhnutnú súčasť vzťahu po určitom čase, často uprednostnia toleranciu a zachovanie rodiny pred neistou budúcnosťou po rozchode.
Je rozdiel medzi polyamoriou a tolyamoriou skutočne zásadný?
Áno, rozdiel je obrovský. Polyamoria je otvorený typ vzťahu, kde všetci zainteresovaní vopred súhlasia a poznajú pravidlá. Tolyamoria je jednostranná a často skrytá situácia. Jeden partner zvyčajne netuší, do čoho sa dostáva, kým sa nedozvie o nevere. Následná tolerancia je už len spôsob, akým si s tým podvádzaná osoba poradí.
Prečo môže byť život v tolyamorii problematický?
Hoci navonok môže takéto usporiadanie vyzerať stabilne, vnútorne často spôsobuje emocionálne problémy. Človek, ktorý neveru toleruje, môže zažívať vnútornú bolesť, pocit zrady a znížené sebavedomie. Vznikajú pocity frustrácie, rezignácie a neraz aj depresie. Aj keď racionalizuje situáciu pozitívami (deti, rodinná stabilita), emocionálne škody môžu byť značné.
„Nepýtaj sa a mlč“ ako princíp fungovania
Podľa niektorých odborníkov možno tento typ vzťahu prirovnať k prístupu americkej armády známeho ako „Don’t ask, don’t tell“ – nepýtaj sa a nič nehovor. V tejto forme vzťahu jednoducho obaja partneri predstierajú, že všetko je v poriadku, pokiaľ sa záležitosti nekomentujú a explicitne neriešia.
Je riešením „autoamoria“?
Možno je na mieste upriamiť pozornosť na niečo, čo by malo byť základom všetkých typov vzťahov – autoamoriu, teda zdravý a pozitívny vzťah k sebe samému. Autoamoria by mala byť akousi prvotnou formou lásky, bez ohľadu na to, či si človek zvolí monogamný, polyamorický alebo akýkoľvek iný vzťah.
Je dôležité, aby bol každý jednotlivec so svojím rozhodnutím spokojný, cítil sa v ňom bezpečne a aby bolo jeho rozhodnutie založené predovšetkým na úcte k sebe samému.
