To, čo ľudia vyjadrujú slovami, nemusí vždy odrážať ich skutočné vnútorné prežívanie. Často sú to práve nenápadné neverbálne gestá, ktoré jasne signalizujú hlboko ukryté pocity smútku, trápenia či stresu. Naučte sa ich rozpoznávať a budete schopní pomôcť aj tým, ktorí by si o pomoc sami nikdy nepovedali.
Ľudské telo je zrkadlom duše. Hoci sa človek môže snažiť zakryť svoje trápenie slovami či hraným úsmevom, určité gestá a postoje ho skôr či neskôr prezradia. Psychológovia a odborníci na neverbálnu komunikáciu zistili, že práve reč tela je oveľa autentickejšia než samotné slová. Prezradíme vám, ako tieto nenápadné signály odhaliť a pochopiť.
1. Vynútený, neprirodzený úsmev
„Veď sa predsa usmieva, tak musí byť v poriadku,“ myslíme si často. Lenže nie každý úsmev znamená skutočnú radosť. Niekedy môže ísť o masku, ktorá ukrýva zúfalstvo či neistotu. Ako odlíšiť pravý úsmev od predstieraného? Pri úprimnom úsmeve sa okrem úst zapájajú aj oči, pričom vznikajú drobné vrásky okolo očí a výraz tváre je uvoľnený. Ak sa niekto usmieva iba ústami, no jeho oči ostávajú smutné a vzdialené, je to pravdepodobne signál, že v jeho vnútri niečo nie je v poriadku.
2. Vyhýbanie sa očnému kontaktu
Pri rozhovore je očný kontakt nesmierne dôležitý – signalizuje záujem, sebaistotu alebo dôveru. Nešťastní ľudia však očný kontakt často nezvládajú. Prečo? Pretože priamy pohľad do očí v nich môže vyvolať nepríjemné pocity zraniteľnosti, úzkosti či strachu. Ak si teda všimnete, že sa vám niekto pravidelne vyhýba pohľadu do očí, pozerá do zeme alebo bokom, nemusí ísť len o plachosť, ale aj o známku vnútorného trápenia.
3. Zlé držanie tela a zhrbenosť
Ak sme spokojní, šťastní a sebavedomí, zvykneme sa prirodzene vzpriamene postaviť a pohybovať sa s hlavou hore a ramenami vzad. Naopak, ak je človek nešťastný či depresívny, jeho telo sa akoby „stiahne do seba“ – chrbát sa zaguľatí, ramená poklesnú a pohľad smeruje často k zemi. Zaujímavé je, že aj samotný postoj tela spätne ovplyvňuje našu náladu. Výskumy ukázali, že ľudia so zhrbeným postojom prežívajú viac negatívnych emócií, zatiaľ čo vzpriamený postoj zlepšuje celkový pocit šťastia a sebavedomia.
4. Neprestajné nervózne pohyby a vrtivosť
Všetci sa občas nervózne hýbeme – klopeme nohou, hryzieme si nechty, poklepkávame prstami po stole či hráme sa s vlasmi. No v prípade, že sa tieto drobné nervózne pohyby objavujú príliš často, môžu byť znakom intenzívneho vnútorného nepokoja. Ľudia, ktorí sú dlhodobo smutní alebo pod veľkým stresom, totiž často zápasia s chaosom myšlienok, ktorý sa prejavuje práve nepokojom tela. Ak si teda všimnete, že niekto neustále niečo robí rukami alebo nohami, možno potrebuje pomôcť.
5. Príliš rýchla reč
Aj vám sa stáva, že keď ste nervózni či pod tlakom, hovoríte rýchlejšie než obvykle? Je to preto, lebo vaše myšlienky bežia ako na pretekoch a snažia sa dostať von čo najrýchlejšie. U ľudí, ktorí sú nešťastní, v strese alebo úzkostliví, je tento jav obzvlášť častý. Rýchla reč signalizuje nervozitu, túžbu rýchlo ukončiť rozhovor alebo strach, že by prezradili príliš veľa o svojom trápení. Ak teda váš známy či kolega začne hovoriť nezvyčajne rýchlo a nedokáže sa upokojiť, môže to byť znamenie hlbších problémov.
6. Samotárstvo a vyhýbanie sa spoločnosti
Jedným z najčastejších príznakov skrytého nešťastia je uzatváranie sa do seba. Človek, ktorý bol kedysi spoločenský a rád sa bavil s priateľmi, sa zrazu drží stranou, odmieta pozvania, alebo rýchlo opúšťa spoločenské udalosti. Často tvrdí, že je unavený alebo zaneprázdnený, no skutočnosť býva úplne iná. Takéto správanie je silným indikátorom, že človek prežíva niečo bolestivé, o čom sa bojí hovoriť. Pokojne ho oslovte a opýtajte sa ho priamo, či je všetko v poriadku. Možno čaká práve na túto otázku.
7. Vyhýbanie sa fyzickému kontaktu
Dotyky sú veľmi významnou súčasťou medziľudskej komunikácie. Už obyčajné podanie ruky či priateľské potľapkanie po chrbte môže prejaviť záujem, pochopenie či empatiu. Ľudia, ktorí trpia vnútorným nešťastím, sa však často stránia akéhokoľvek fyzického kontaktu, pretože ten v nich vyvoláva pocity zraniteľnosti, ktoré sa snažia potláčať. Ak teda niekto odťahuje ruku pri podaní alebo sa neprirodzene vyhýba objatiu, možno sa pod povrchom skrýva bolesť, ktorú treba citlivo odkryť.
Všímajte si tieto jemné neverbálne signály. Pomôžu vám nielen lepšie pochopiť ľudí okolo seba, ale aj včas zachytiť a podať pomocnú ruku niekomu, kto ju veľmi potrebuje. Pretože nie každá bolesť sa dá vyjadriť slovami.
