Chronické ochorenia obličiek patria medzi diagnózy, ktoré sa vyvíjajú dlho a bez výrazných príznakov. Obličky totiž na rozdiel od mnohých iných orgánov nebolia — a keď sa objavia komplikácie, často už ide o pokročilejšie štádium ochorenia.
Najväčším problémom je práve to, že telo zmeny dlho dokáže kompenzovať, takže človek si nemusí všimnúť, že obličky prestávajú pracovať optimálne.
VIDEO: Prečo chronických ochorení obličiek pribúda?
Prečo obličkám pribúda práce
Nárast ochorení obličiek nie je spôsobený zriedkavými diagnózami, ale najmä tým, ako žijeme. Odborníci upozorňujú na kombináciu faktorov, ktoré sú v populácii veľmi bežné:
- cukrovka
- vysoký krvný tlak
- nadváha a obezita
- nedostatok fyzickej aktivity
- starnutie populácie
Cukrovka a vysoký tlak patria celosvetovo medzi najčastejšie príčiny chronického ochorenia obličiek, pretože poškodzujú drobné cievy v obličkovom tkanive, čím zhoršujú filtráciu krvi.
Obličky pritom pracujú nepretržite: filtrujú krv, odstraňujú odpadové látky, regulujú tekutiny, podieľajú sa na tvorbe hormónov ovplyvňujúcich tlak a krvotvorbu. Keď sú dlhodobo preťažené, postupne strácajú svoju kapacitu — a tento proces spočiatku nebolí ani výrazne neobmedzuje každodenné fungovanie.
Prvé signály, ktoré si väčšina ľudí nevšimne
Úvodné štádiá ochorenia obličiek často nevyvolávajú špecifické príznaky. Objavujú sa len všeobecné prejavy, ktoré si ľudia zvyknú spájať so stresom alebo únavou:
- pretrvávajúca únava
- horšia schopnosť sústrediť sa
- slabšia chuť do jedla
- pocit celkovej slabosti
Vďaka tomu sa ochorenie môže rozvíjať mesiace až roky bez diagnózy. Až keď obličky stratia výraznejšiu časť svojej filtračnej kapacity, môžu sa objaviť typickejšie príznaky:
- opuchy nôh, členkov, rúk alebo tváre
- zmeny v močení (menej moču, veľmi svetlý alebo tmavý moč)
- zadýchavanie, ak sa tekutina začne hromadiť v tele
- poruchy spánku či nočné močenie
V tejto fáze sa už často odhaľujú aj súvisiace zdravotné komplikácie.
Ako obličky súvisia so srdcom a cievami
Obličky a kardiovaskulárny systém tvoria úzko prepojený celok. Keď filtračná schopnosť obličiek klesá, telo si tento stav kompenzuje zmenami krvného tlaku a objemu tekutín.
Z tohto dôvodu majú ľudia s poškodenými obličkami vyššie riziko srdcového infarktu, zlyhania srdca či mozgového infarktu. Srdce musí pracovať s väčšou záťažou, čo môže dlhodobo viesť k poškodeniu celého cievneho systému.
Čo obličky najčastejšie zaťažuje
Medicínske dáta ukazujú, že medzi najčastejšie príčiny chronického ochorenia obličiek patria:
- Cukrovka – nadmerná hladina cukru poškodzuje obličkové cievy.
- Vysoký krvný tlak – dlhodobo zaťažuje a oslabuje obličkové tkanivo.
- Obezita a sedavý spôsob života – zhoršujú metabolické procesy a zvyšujú riziko vysokého tlaku aj cukrovky.
- Niektoré lieky proti bolesti (najmä dlhodobé užívanie NSAID) – môžu obličky zaťažovať, ak sa užívajú pravidelne a bez lekárskeho dohľadu.
- Genetické faktory – napríklad polycystické ochorenie obličiek.
Vo väčšine prípadov však nejde o jediný spúšťač, ale kombináciu viacerých rizikových faktorov.
Včasná diagnostika dokáže ochorenie spomaliť
Najdôležitejšou informáciou je, že chronické ochorenie obličiek možno pri včasnom zachytení výrazne spomaliť. Diagnostika je jednoduchá a dostupná:
- krvné testy (najmä hodnota eGFR, ktorá ukazuje filtračnú schopnosť obličiek)
- vyšetrenie moču (prítomnosť bielkovín alebo krvi môže signalizovať poškodenie)
Napriek tomu sa funkcia obličiek pri preventívnych prehliadkach stále sleduje menej dôsledne, najmä u pacientov s cukrovkou či hypertenziou — hoci práve u nich je riziko najvyššie.
Prečo je dôležité signály neprehliadať
Ochorenie obličiek nepatrí medzi zriedkavé diagnózy a netýka sa len starších ľudí. Často vzniká nenápadne a súvisí s každodennými návykmi, ktoré sa spočiatku nezdajú nebezpečné.
Všímať si zmeny v tele a neodkladať preventívne vyšetrenia je najjednoduchší spôsob, ako predísť vážnym komplikáciám, vrátane zlyhania obličiek.
Ak na sebe pozorujete niektoré z uvedených príznakov – aj keď sa zdajú mierne – je vhodné poradiť sa s lekárom. Včasný zásah často rozhoduje o tom, či bude priebeh ochorenia stabilizovaný, alebo sa bude ďalej zhoršovať.
