Niektorí ľudia pôsobia navonok pokojne a vyrovnane, no v skutočnosti žijú v dlhodobom strese, ktorý si nemusia vedome uvedomovať. Tento stav má mnoho prejavov a môže výrazne ovplyvniť psychickú aj fyzickú pohodu. Psychiater vysvetľuje, ako dlhodobý stres a úzkosť vznikajú, čo sa pri nich deje v tele a ktoré kroky môžu viesť k zlepšeniu.
Navonok pokoj, vo vnútri napätie: čo sa deje?
U ľudí, ktorí prežívajú dlhodobú úzkosť alebo stres, je nervový systém často nastavený do stavu zvýšenej ostražitosti. Neznamená to, že očakávajú konkrétnu hrozbu – skôr majú trvalo aktivovaný stresový systém, ktorý sa bežne zapína len pri ohrození.
Taký človek môže pôsobiť normálne, pracovať, komunikovať a plniť povinnosti, no vo vnútri sa nedokáže uvoľniť. Je to stav perzistentnej aktivácie sympatického nervového systému, ktorý má svoje fyzické aj psychické následky.
Telo reaguje prvé: typické fyzické príznaky
Dlhodobý stres sa často prejavuje telesnými symptómami, ktoré sú medicínsky dobre zdokumentované. Patrí medzi ne:
- napätie v krku a ramenách
- tlak alebo pocit sťahovania v hrudníku
- bolesti hlavy
- nespavosť alebo nekvalitný spánok
- únava, znížená energia počas dňa
- zrýchlený tep alebo vnímanie búšenia srdca
- nepríjemné pocity v oblasti brucha
Tieto prejavy sú výsledkom pretrvávajúcej aktivácie stresovej reakcie a zvýšenej hladiny hormónov, ako sú kortizol a adrenalín.
Ako vzniká dlhodobá úzkosť alebo napätie
Dlhodobý stres nevzniká náhle. Zvyčajne je výsledkom životného štýlu, vysokých nárokov na seba samého, opakovaných záťaží alebo snahy zvládať všetko bez pomoci.
Mozog sa postupne adaptuje na stresovú aktivitu a môže začať vnímať pokoj ako neobvyklý stav. Vzniká tak zvyk fungovať v napätí, aj keď pre to objektívne nie je dôvod.
Čo spôsobuje dlhodobý stres v tele a v psychike
Ak stresové hormóny zostávajú dlhodobo zvýšené, môže to viesť k:
- zhoršenému spánku
- zníženej regenerácii
- únave
- oslabenému sústredeniu
- zvýšenej podráždenosti
Tento stav môže pretrvávať mesiace aj roky, ak sa nerieši.
Tichá úzkosť verzus panika: ako ich odlíšiť
Panický záchvat je náhle, intenzívne fyzické a psychické prežívanie strachu.
Tichá úzkosť má úplne iný priebeh:
- prejavuje sa miernou, ale pretrvávajúcou úrovňou napätia
- človek stále funguje, pracuje a komunikuje
- symptómy sú menej nápadné, ale trvalé
Ide o rozdiel medzi akútnou a chronickou stresovou reakciou.
Prečo človeka môže „položiť“ aj maličkosť
Pri dlhodobom strese má mozog zníženú schopnosť spracovávať ďalšie podnety. Nervový systém funguje s nízkou rezervou. Aj malé podnety, ktoré by inak boli zvládnuteľné, môžu spôsobiť výraznú stresovú reakciu.
Toto je normálny fyziologický dôsledok preťaženia, nie znak slabosti.
Prečo sa objavuje potreba kontroly
Potreba kontroly je bežným sprievodným javom úzkosti. Človek sa snaží udržať prehľad nad situáciami, aby predišiel nepredvídateľným udalostiam. Kontrola však v skutočnom svete nie je úplná a práve neúspešná snaha o jej udržanie môže stres ešte zhoršovať.
Myšlienky typu „Čo ak…“ majú biologický základ
Mozog prežíva „falošné poplachy“. Centrá v mozgu zodpovedné za detekciu hrozby (najmä amygdala) sú preaktivované a často spúšťajú úzkostné scenáre bez reálneho dôvodu.
Únava a stres znižujú schopnosť mozgu filtrovať, čo je skutočné riziko a čo len predstava.
Ako s tichou úzkosťou hovoriť s blízkymi
Výskumy ukazujú, že pre úzkostného človeka je dôležité:
- aby bol vypočutý
- aby nebol hodnotený
- aby necítil tlak na rýchle riešenie
- aby mal okolo seba stabilitu a podporu
Rady typu „ukľudni sa“ nepomáhajú. Podpora však áno.
Dá sa tento stav zvládnuť bez odborníka?
Pri miernych ťažkostiach môže výrazne pomôcť:
- pravidelný pohyb
- lepší spánkový režim
- dychové techniky
- obmedzenie kofeínu a alkoholu
- pravidelný denný režim
- mindfulness a relaxačné techniky
Ak však úzkosť trvá dlhodobo alebo zasahuje do práce, vzťahov či fungovania, odborná pomoc je veľmi vhodná.
Online terapia ako doplnková možnosť
Online psychologické programy založené na kognitívno-behaviorálnej terapii (KBT) sú vedecky overené a mnohým ľuďom pomáhajú:
- lepšie porozumieť svojim reakciám
- upraviť nefunkčné vzorce myslenia
- zvládať stresové situácie efektívnejšie
Psychiater so skúsenosťami z akútnej psychiatrie, krízových intervencií a liečby úzkostných, depresívnych a psychotických porúch. Vo svojej praxi sa venuje aj výskumu umelej inteligencie v psychiatrii a možnostiam jej bezpečného využitia v terapii.
