Tetovanie sa teší čoraz väčšej obľube, najmä medzi mladšou generáciou. Napriek tomu, že jeho podstatou je injekcia atramentu priamo pod kožu, o zdravotných dôsledkoch tohto kroku vieme prekvapivo málo. Nové vedecké poznatky však upozorňujú na riziká, ktoré nemožno prehliadať.
Nebezpečné látky v tetovacích atramentoch
Európska komisia si už v roku 2016 nechala vypracovať analýzu trhu tetovacích služieb a výsledky boli alarmujúce. Ukázalo sa, že hoci Európa má pomerne prísne hygienické normy, tie sa nevzťahovali práve na atramenty, ktoré sa dostávajú do kože. Najčastejšie používané atramenty pre klasické tetovania pochádzali v tom čase z USA, kde sú predpisy voči ich zloženiu výrazne benevolentnejšie.
Paradoxom je aj to, že permanentný make-up, ktorý je v skutočnosti formou tetovania, používa atramenty vyrábané prevažne v Európe. Napriek tomu sa tieto látky svojím chemickým zložením veľmi nelíšia od amerických produktov. V oboch prípadoch boli nájdené látky, ktoré sú preukázateľne karcinogénne alebo zatiaľ málo preskúmané z hľadiska účinku na ľudské zdravie. Tie potom v organizme človeka putujú a usadzujú sa napríklad v lymfatických uzlinách, kde môžu pôsobiť negatívne dlhé roky.
Súvislosť tetovania s rakovinou a maligným lymfómom
Najnovšia švédska štúdia z univerzity v Lunde upozornila na možné spojenie medzi tetovaním a vznikom niektorých typov rakoviny, najmä rakoviny kože a maligného lymfómu. Zo zozbieraných údajov vyplynulo, že ľudia s tetovaním majú priemerne o 21 % vyššie riziko rozvoja lymfómu v porovnaní s netetovanými ľuďmi. Najvyššie bolo toto riziko prvé dva roky po tetovaní, keď bolo vyššie dokonca až o 81 %, postupne však klesalo, no stále ostávalo o pätinu vyššie aj po viac ako desiatich rokoch.
Vedúca výskumu, Christel Nielsen, vysvetľuje: „Hlavným dôvodom štúdie bolo práve zistenie, že častice atramentov nezostávajú len v koži, ale ukladajú sa aj v lymfatických uzlinách. Cieľom bolo zistiť, ako môžu tieto látky ovplyvniť zdravie človeka v dlhodobom horizonte.“ Sama Nielsen má dve tetovania a je presvedčená, že mladí ľudia si často vôbec neuvedomujú riziká, ktoré môžu byť s tetovaním spojené. Navyše, podľa dostupných dát si mnohí mladí Európania, napríklad zo Švédska, Holandska či Belgicka, nechávajú robiť prvé tetovanie ešte pred dovŕšením osemnástich rokov.
Skrytá hrozba permanentného make-upu
Christel Nielsen poukazuje aj na zavádzajúce označenie „permanentný make-up“. Mnohé ženy podľa nej vôbec netušia, že sú vlastne tetované a ich telo absorbuje rovnaké chemické látky ako telo teenagera s farebnými kresbami po celých rukách. „Mali by sme tento termín nahradiť presnejším označením – kozmetické tetovanie,“ upozorňuje.
Permanentný make-up je zradný najmä v tom, že ho treba pravidelne obnovovať, čím vzniká mylný dojem, že jeho aplikácia nie je taká vážna ako tradičné tetovanie. Realita je však odlišná. Molekuly atramentu sa uvoľňujú do organizmu dokonca rýchlejšie ako pri klasických tetovaniach.
Toxické látky a alergické reakcie
Švajčiarski odborníci v rokoch 2008 až 2013 analyzovali viac ako 400 vzoriek tetovacích atramentov a identifikovali v nich 39 látok, ktoré nikdy neboli testované z hľadiska bezpečnosti po ich injekčnom zavedení pod kožu. Atramenty pritom obsahovali karcinogénne látky, ako primárne aromatické amíny, polycyklické aromatické uhľovodíky či ťažké kovy, napríklad ortuť alebo olovo. Najrizikovejší je červený atrament s vysokým obsahom ortuti, čierny zase obsahuje látky spojené s rakovinou pľúc.
Riziko odstraňovania tetovania
Podľa švédskej štúdie môže byť ešte nebezpečnejšie ako samotné tetovanie jeho odstraňovanie pomocou laseru. Laser totiž rozbíja pigment na menšie, potenciálne reaktívnejšie molekuly, ktoré následne kolujú v tele, kým ich neodstráni imunitný systém. Napriek tomu, že štúdia mala iba obmedzenú vzorku osôb, ktoré si tetovanie nechali odstrániť, Nielsen zdôrazňuje potrebu ďalších výskumov tejto problematiky.
Kritika výsledkov štúdie
Štúdia čelila kritike, najmä od fínskeho dermatológa Nicolasa Klugera, ktorý označil jej výsledky za „štatisticky nevýznamné“. Nielsen však trvá na svojich záveroch a tvrdí, že aktuálne prebiehajú ďalšie výskumy, ktoré jej tvrdenia potvrdzujú. Nedávno zverejnená dánska štúdia na dvojčatách dokonca potvrdzuje rovnaké súvislosti ako jej tím.
Prečo sa vôbec ľudia tetujú?
Medzi hlavné motívy patrí najmä:
- Vyjadrenie individuality a osobnosti
- Zachovanie spomienok
- Estetické dôvody
- Kultúrne alebo náboženské presvedčenia
- Symbolický význam dôležitých životných momentov
- Prekonanie psychických alebo zdravotných prekážok
- Osobný rast či pripomienka splnených snov
- Módne trendy a príslušnosť k určitej skupine
Tetovanie je v súčasnosti súčasťou životného štýlu mnohých ľudí, no pred jeho realizáciou by si každý mal uvedomiť potenciálne zdravotné riziká. Je čas prestať vnímať tetovanie len ako neškodnú dekoráciu a začať sa viac zaoberať jeho možnými následkami na zdravie.
