Ľudská pamäť je fascinujúcou schopnosťou mozgu, ktorá nám umožňuje uchovávať, triediť a vybavovať si informácie. V priebehu života sa však jej fungovanie prirodzene mení. Mnohí ľudia si tieto zmeny spájajú s nevyhnutným úpadkom, no odborníci zdôrazňujú, že s pamäťou to zďaleka nie je také beznádejné, ako sa môže zdať.
Zmeny pamäti ako prirodzená súčasť starnutia
S pribúdajúcim vekom si veľa ľudí začína všímať, že si veci nepamätajú tak ľahko ako kedysi. Zabúdajú mená, občas stratia niť v rozhovore alebo si nevedia spomenúť, prečo vošli do miestnosti. To však neznamená, že ich pamäť nefunguje – len sa mení jej spôsob práce.
Podľa odborníkov sa pamäť s vekom transformuje. Kým v mladosti sa spoliehame najmä na mechanické memorovanie, v neskoršom veku sa čoraz viac uplatňuje logická pamäť. Tá sa opiera o súvislosti, zmysel a schopnosť vytvárať asociácie medzi pojmami.
Na lepšie pochopenie toho, ako funguje krátkodobá pamäť, možno využiť aj jednoduché pozorovanie samého seba. Na internete je dostupné krátke video, ktoré názorne ukazuje, ako si ľudia zapamätávajú informácie a ako rýchlo ich dokážu vybaviť. Ide o praktickú ukážku krátkodobej pamäti v bežnom prostredí:
Video: Otestuj si svoju krátkodobú pamäť
https://www.youtube.com/watch?v=vQRklnU6iOw&t=
Mozog sa s vekom nemení len k horšiemu
Mozog človeka je najvnímavejší na prijímanie nových informácií približne do veku 25 rokov. Po tomto období sa síce tempo učenia môže spomaliť, no schopnosť spracovávať nové informácie nezmizne. Naopak – ľudia so širšími vedomosťami a skúsenosťami si môžu vďaka tzv. asociačným háčikom ukladať nové poznatky efektívnejšie.
To znamená, že čím viac človek vie, tým jednoduchšie si zapamätá ďalšie informácie – práve preto je dôležité mozog neustále stimulovať a trénovať.
Tréning pamäti ako prevencia
Pamäť je podobná svalu – ak ju pravidelne používame, zostáva silná. Naopak, ak ju zanedbávame, môže oslabiť. Práve preto odborníci odporúčajú začať s mentálnym tréningom čo najskôr. Nemusí ísť o žiadne náročné techniky – aj bežné aktivity ako lúštenie krížoviek, učenie sa cudzích slovíčok, hranie logických hier alebo čítanie a rozprávanie príbehov môžu byť veľmi účinné.
Dôležité je aj vytváranie nových návykov – napríklad si občas skúsiť zapamätať nákupný zoznam bez toho, aby sme si ho napísali, alebo si vybaviť, čo sme robili počas predchádzajúceho dňa.
Znalosť fungovania pamäti pomáha rozvíjať jej potenciál
Jedným z dôležitých poznatkov modernej neurovedy je, že pamäť nie je jedna jediná schopnosť. Existuje krátkodobá, dlhodobá, epizodická či pracovná pamäť – a každá z nich môže byť ovplyvnená vekom inak. Niektoré druhy pamäti sa môžu časom zhoršiť, iné môžu zostať zachované veľmi dlho.
Kým napríklad krátkodobá pamäť môže byť náchylnejšia na výpadky, dlhodobé spomienky – najmä tie, ktoré majú emocionálny náboj – sa uchovávajú často celý život.
Kedy zmeny signalizujú problém?
Občasné zabúdanie je úplne prirodzené a neznamená automaticky nič vážne. Pokiaľ však človek začne zabúdať dôležité fakty, prestáva si pamätať mená blízkych alebo má problém orientovať sa v známom prostredí, môže ísť o prvý signál vážnejšieho kognitívneho problému. V takom prípade je vhodné vyhľadať lekára – najlepšie neurológa – ktorý vykoná odborné vyšetrenie.
Záver: S pamäťou sa dá pracovať v každom veku
Aj keď sa pamäť v priebehu života mení, neznamená to, že sa musí nevyhnutne zhoršovať. Kľúčom je pochopiť, ako funguje, prispôsobiť sa jej vývoju a aktívne ju podporovať.
Každodenný mentálny pohyb je rovnako dôležitý ako fyzický tréning tela. Vďaka tomu môže pamäť zostať svieža, pružná a funkčná aj v pokročilom veku.
