Matematika – predmet, ktorý jedni zbožňovali a druhí preklínali. Už od základnej školy rozdeľoval triedy na tých, ktorí s radosťou riešili rovnice na tabuli, a tých, ktorí sa radšej schovali za lavicu v nádeji, že učiteľ si ich nevšimne. No bez ohľadu na to, aký bol váš vzťah k matematike v minulosti, je jasné, že bez nej sa v živote len ťažko zaobídeme.
Poďte si otestovať, ako dobre ovládate základy matematiky pomocou jednoduchej hádanky, ktorá napriek svojej zdanlivej jednoduchosti dokáže potrápiť aj tých najšikovnejších.
Matematika: Od hry k zložitým rovniciam
Pamätáte si na svoje prvé matematické kroky? Spočiatku to bolo možno len nevinné počítanie jabĺčok a hrušiek na obrázkoch v učebnici. Postupne však matematika získala na vážnosti a náročnosti. Prišli rovnice, zlomky, percentá a nekonečné množstvo rôznych geometrických útvarov, ktoré mnohým žiakom spôsobovali nejednu bezsennú noc.
Malý pohľad do minulosti
História matematiky je stará ako ľudstvo samo. Už naši dávni predkovia v praveku používali matematické pojmy bez toho, aby si uvedomovali ich abstraktný význam. Potrebovali spočítať, koľko potravy ulovili, alebo aký veľký priestor si zabezpečili pre svoju rodinu.
Obrovský pokrok zaznamenala matematika najmä v období antického Grécka. Tu sa zrodili základy geometrie, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, vedy a umenia.
No nielen starovekí Gréci mali veľký podiel na jej rozvoji. V období renesancie a raného novoveku zažil matematický svet revolúciu. Francúzsky filozof a matematik René Descartes položil základy analytickej geometrie, čím umožnil spojenie dvoch veľkých oblastí – algebry a geometrie. Toto spojenie následne otvorilo cestu mnohým ďalším objavom.
Tieto matematické hádanky vyrieši bez chyby len génius:
Pozrite si video nižšie a otestujte svoje schopnosti aj na ďalších príkladoch, ktoré zvládnu len tí najbystrejší. Dokážete ich vyriešiť všetky bez chyby?
Video s matematickými hádankami pre géniov
Matematické legendy a ich významné objavy
René Descartes však nebol jediným matematikom, ktorý zásadne ovplyvnil vývoj vedy o číslach. Isaac Newton a Gottfried Wilhelm Leibniz nezávisle od seba položili základy diferenciálneho a integrálneho počtu, čo bolo pre matematiku prelomovým okamihom. Euler, Gauss či Fibonacci boli ďalší slávni matematici, ktorí významne prispeli k poznaniu a rozvoju matematiky, ktorá je dnes neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života.
Prečo matematika vlastne vznikla?
Základné matematické disciplíny, ktoré poznáme dodnes – aritmetika, algebra, geometria a analýza – nevznikli len tak bezdôvodne. Za ich zrodom stáli štyri zásadné potreby:
- Obchod a počítanie: Človek musel spočítať predmety pri obchodovaní a výmennom obchode.
- Vzťahy medzi číslami: Potreba rozumieť, ako jednotlivé množstvá medzi sebou súvisia.
- Vymedzenie hraníc: Pri stavbe domov, mostov či oplotení bolo nevyhnutné presne vymerať pozemky.
- Predpovedanie astronomických javov: Schopnosť predvídať polohu hviezd a planét umožnila vznik astronomickej matematiky.
Všetky tieto potreby postupne formovali matematiku do jej dnešnej podoby.
Ste medzi 3 % ľudí, ktorí príklad vyriešia správne?
Skúste vyriešiť nasledujúci príklad rýchlo a len v hlave. Podľa štatistík ho správne zvládne iba 3 % ľudí:
(21 ÷ 7) × 7 + 21 – 21 ÷ 7 = ?
Ako na to?
Najprv vyriešite delenie v zátvorke:
21 ÷ 7 = 3.
Príklad sa zmení na: 3 × 7 + 21 – 21 ÷ 7.
Potom nasleduje násobenie:
3 × 7 = 21.
Príklad sa tak ďalej upraví na: 21 + 21 – 21 ÷ 7.
Zostalo ešte jedno delenie:
21 ÷ 7 = 3.
Výsledkom je: 21 + 21 – 3.
Následne sčítate čísla 21 + 21 = 42 a od výsledku odpočítate zostávajúce číslo 3.
42 – 3 = 39.
Správny výsledok teda znie 39.
Dokázali ste to zvládnuť z hlavy a rýchlo? Ak áno, patríte k tej malej skupine ľudí, ktorých schopnosti sú skutočne nadpriemerné.
Chcete ešte väčšiu matematickú výzvu? Skúste vyriešiť tento príklad za menej ako 5 sekúnd:
5 + (5 × 5) : 5¹ – 5 = ?
Iba géniovia zvládnu podobné úlohy bez zaváhania.
A ak vás matematické výzvy zaujímajú ešte viac, skúste si vyriešiť príklad, ktorý v poslednej dobe rozdelil internet na dva tábory:
18 ÷ (6 ÷ 2) + 18 – 18 ÷ 6 = ?
Tak ako ste dopadli? Ste matematický génius, alebo ste sa stratili niekde medzi zátvorkami a číslami? Skúste si precvičovať matematiku pravidelne – nielenže posilníte svoj mozog, ale aj zvládnete ľahšie každodenné úlohy, ktoré nás všetkých pravidelne stretávajú.
