Tenis si dlho niesol prívlastok „biely šport“. Dôvod bol jednoduchý – biele oblečenie, biele čiary na kurte a dokonca aj biele loptičky, ktoré dominovali až do 70. rokov minulého storočia. Hoci dnes považujeme žlté loptičky za samozrejmosť, ich farba je výsledkom technologického pokroku a rozhodnutí založených na výskume, nie módy či náhody.
Ako vyzerá výroba loptičky?
Ako sa kedysi hralo: biele a čierne loptičky
Podľa oficiálnych pravidiel Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF) smeli byť loptičky až do roku 1972 len biele alebo čierne. Výber farby závisel od povrchu kurtu – na svetlých plochách sa používali tmavšie loptičky a na tmavších povrchoch svetlé.
Tento systém fungoval dovtedy, kým sa tenis nezačal pravidelne vysielať v televízii vo farbe.
Farebná televízia spôsobila problém
S príchodom farebného vysielania začiatkom 70. rokov sa ukázalo, že biela loptička je na obrazovke zle viditeľná. Keď sa rýchlo pohybovala, splývala so svetlým oblečením hráčov aj s čiarami na kurte. Diváci doma mali problém sledovať trajektóriu úderov, čo uberalo športu dynamiku.
Pracovníci britskej televízie BBC, medzi nimi aj vtedajší programový riaditeľ David Attenborough, upozornili na to, že pri prechode na farebné vysielanie bude tenis s bielymi loptičkami pre televízne publikum ťažko sledovateľný. Nešlo o osobné rozhodnutie Attenborougha, ale o technický problém, ktorý bolo potrebné riešiť.
ITF začala oficiálny výskum viditeľnosti
Medzinárodná tenisová federácia zareagovala testovaním rôznych farieb s cieľom zistiť, ktorá bude v televízii najlepšie viditeľná. Výsledky výskumu potvrdili, že najlepšie si ľudské oko pri pohybe všíma farbu nazývanú optic yellow – optická žltá.
Na základe tohto výskumu ITF v roku 1972 upravila oficiálne pravidlá a žlté loptičky sa stali štandardom povoleným na všetkých súťažiach svetového tenisu.
Prečo sa používa práve optická žltá?
Výber farby nebol subjektívny – opieral sa o fyziológiu ľudského oka.
- Optická žltá leží v pásme, v ktorom má sietnica najvyššiu citlivosť na svetlo.
- Pri rýchlom pohybe je lepšie rozpoznateľná ako biela alebo oranžová.
- Poskytuje vysoký kontrast voči väčšine tenisových povrchov, či už ide o zelenú trávu, modrý tvrdý povrch alebo červenú antuku.
Vďaka tomu majú hráči aj diváci lepší prehľad o dráhe loptičky a rýchlejšie reagujú na hru.
Wimbledon sa zmenám dlho bránil
Hoci ITF povolila žlté loptičky už v roku 1972, legendárny All England Club, organizátor Wimbledonu, zostal verný bielej tradícii ešte 14 rokov.
Až v roku 1986 aj tento najslávnejší turnaj prešiel na žlté loptičky, aby zlepšil televíznu viditeľnosť a prispôsobil sa modernej ére vysielania.
Ako je tenisová loptička skonštruovaná?
- Vonkajší povrch tvorí melton – plsť z vlny a nylonu.
- Plsť vytvára jemný odpor vzduchu, ktorý stabilizuje rotáciu.
- Vo vnútri je duté gumové jadro s tlakom približne 12 psi.
- Konštrukcia rozhoduje o výške odskoku, životnosti aj rýchlosti loptičky.
Tieto technické parametre sú medzinárodne štandardizované, aby boli podmienky hry rovnaké na všetkých turnajoch.
Ekologická realita: čo sa deje s použitými loptičkami?
Ročne sa vyrobí stovky miliónov loptičiek a ich rozklad môže trvať až 400 rokov. Recyklácia je náročná, pretože loptička kombinuje gumu, plsť a lepidlo.
Vznikajú však projekty, ktoré sa snažia tento problém riešiť:
- RecycleBalls v USA zbiera opotrebované loptičky a využíva ich pri výrobe nových povrchov či športových plôch.
- V Európe pôsobí iniciatíva Dropp Tennis, ktorá dokáže oddeliť gumu a plsť a využiť až 95 % materiálu na ďalší spracovateľský cyklus.
