Každý rodič sa snaží vychovať zdravé, spokojné a sebavedomé dieťa. Veľkú úlohu v tom zohráva spôsob, akým s ním komunikuje. Často si neuvedomujeme, že niektoré naše výroky, ktoré považujeme za neškodné, môžu v skutočnosti negatívne ovplyvniť emocionálny vývoj dieťaťa a formovanie jeho osobnosti.
Význam emocionálnej inteligencie
Emocionálna inteligencia je schopnosť človeka rozumieť vlastným emóciám, primerane ich prejavovať, regulovať a byť empatický voči pocitom iných ľudí. Rozvoj tejto schopnosti je u detí zásadný, pretože má priamy vplyv na ich budúce vzťahy, sociálne zručnosti a celkovú úspešnosť v živote.
Psychológovia už dávnejšie potvrdili, že deti, ktorým rodičia prejavujú empatiu a podporujú ich v otvorenom prejavovaní emócií, sú v živote spokojnejšie a lepšie zvládajú stresové situácie. Naopak, nevhodná komunikácia môže viesť k tomu, že dieťa nedokáže správne pochopiť svoje pocity ani emócie svojho okolia.
Význam emocionálnej inteligencie u detí
Emocionálna inteligencia zahŕňa schopnosť človeka vnímať, chápať a regulovať svoje emócie a zároveň prejavovať empatiu voči pocitom druhých. Deti, ktoré túto schopnosť rozvíjajú, bývajú v živote úspešnejšie, spokojnejšie a lepšie zvládajú stresové situácie.
Základy emocionálnej inteligencie sa budujú v rodine, pričom rodičia majú na jej rozvoj zásadný vplyv. Viac o tom, ako rodičia ovplyvňujú emocionálnu inteligenciu detí, si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:
Aký vplyv majú rodičia na emocionálnu inteligenciu detí?
Čomu sa radšej v komunikácii vyhnúť?
Niektoré vety, ktoré rodičia používajú bežne, môžu spôsobiť, že dieťa začne svoje emócie potláčať alebo sa za ne hanbiť. Ide najmä o výroky, ktoré hodnotia alebo znevažujú jeho prejavy pocitov. Typickým príkladom takejto vety je napríklad:
- „Správaj sa konečne normálne.“
- „Zasa to preháňaš.“
- „Nikto sa ťa na to nepýtal.“
- „Nebuď taký citlivý.“
Hoci tieto frázy znejú nevinne a mnohí rodičia ich používajú bez zlého úmyslu, u dieťaťa môžu spôsobiť neistotu, pocit menejcennosti a presvedčenie, že jeho emócie nie sú vítané alebo akceptované.
Ako takéto vety vplývajú na dieťa?
Odborníci upozorňujú, že deti vnímajú svet veľmi intenzívne a každá ich emócia má svoje opodstatnenie. V momente, keď rodič takúto emóciu odmietne alebo ju zľahčuje, dieťa sa cíti nepochopené a často stráca dôveru vo vlastné prežívanie.
Namiesto toho, aby sa dieťa naučilo svoje emócie spracovať a zvládať, naučí sa ich skrývať. To môže neskôr viesť k problémom s empatiou, nadväzovaním kvalitných vzťahov, ale aj k neschopnosti riešiť bežné konfliktné situácie.
Aký prístup je vhodnejší?
Odborníci na výchovu a psychológiu odporúčajú, aby rodičia pristupovali k detským emóciám s rešpektom a otvorenosťou. Namiesto kritiky či odmietania by mali zvoliť empatický prístup. Je vhodné používať frázy, ktoré vyjadrujú pochopenie, ako napríklad:
- „Rozumiem, že si smutný/nahnevaný. Chceš sa o tom porozprávať?“
- „Vidím, že sa teraz cítiš nepríjemne. Ako ti môžem pomôcť?“
Takáto komunikácia deťom ukazuje, že ich emócie sú normálne, pochopiteľné a že rodič je tu preto, aby im pomohol ich zvládnuť.
Dôležitosť rodičovského vzoru
Deti sa najviac učia pozorovaním správania rodičov. Ak rodičia prejavujú svoje vlastné emócie otvorene, pokojne a vyvážene, poskytujú tým dieťaťu zdravý príklad. Dieťa tak získava prirodzenú schopnosť ovládať svoje emócie a lepšie porozumieť sebe aj ostatným ľuďom.
Naopak, ak rodičia emócie potláčajú alebo reagujú neprimerane, deti môžu mať problém správne chápať svoje pocity aj v dospelosti.
Ako podporiť zdravý emocionálny vývoj detí?
Aby rodičia pomohli deťom rozvíjať emocionálnu inteligenciu, mali by dodržiavať niekoľko zásad:
- Vytvárať bezpečné prostredie – kde sa dieťa nebude báť vyjadriť akýkoľvek pocit.
- Naučiť dieťa pomenovať svoje emócie – čím viac ich dokáže pomenovať, tým lepšie ich vie zvládať.
- Byť príkladom – ukazovať dieťaťu, ako správne zvládať emócie cez vlastné správanie.
- Nezhadzovať jeho pocity – ukázať mu, že každá emócia má svoj význam a môže byť vyjadrená bezpečne.
Rodičovstvo je plné nástrah a výziev. Základom úspechu v oblasti emocionálneho vývoja dieťaťa je však komunikácia založená na rešpekte, pochopení a empatii. Rodičia by mali starostlivo vyberať slová a uvedomiť si, že práve každodenná komunikácia ovplyvní budúcnosť ich dieťaťa viac, než sa môže zdať.
