Vzťahy často krachujú na komunikácii, a pritom by stačilo upraviť len pár návykov, aby sme si boli bližší a cítili sa bezpečnejšie. V tomto článku sa dozviete o jednej zdanlivo nenápadnej vete, ktorá môže mať na vzťah ničivý dopad. Paradoxne ju partneri – predovšetkým muži – vyslovujú v domnení, že pomáhajú. V skutočnosti ale dochádza k bagatelizácii emócií druhej osoby a vzniká dojem, akoby sme ten najcennejší prvok vzťahu – vzájomné porozumenie – odsunuli na vedľajšiu koľaj.
Obyčajná veta, ktorá dokáže zázraky
V protiklade k ničivej vete, ktorá dokáže vzťah rozložiť, stojí krátka fráza:
„To muselo byť ťažké.“
Aj takýto jednoduchý prejav empatie má potenciál meniť priebeh aj hlbokých sporov alebo emocionálne vypätých konverzácií. Ak sa ju naučíme používať, pomáhame tým partnerovi či partnerke cítiť sa v bezpečí, vypočutie a pochopene. Keď miesto toho rozdávame „dobré rady“ alebo emócie bagatelizujeme, ľahko môžeme vzťah oslabiť.
Potvrdzuje to aj psychologička.„Bagatelizovanie alebo popieranie pocitov druhej osoby, dokonca aj s tými najlepšími úmyslami, spôsobuje, že má partner či partnerka dojem, akoby sme ich odmietali. V duchu im naznačujeme, že sa v skutočnosti nič vážne nedeje.“
Presne v týchto chvíľach sa druhý človek môže cítiť nepochopený, osamelý a bez podpory. Argumenty typu „Veď o nič nejde“ alebo „Ale no tak, prečo sa kvôli tomu trápiš?“ môžu vyznieť ako chladná ignorácia toho, čo v skutočnosti prežíva.
Ako a prečo znevažujeme emócie?
Mnohí z nás vyrastali v rodinách, kde sa city a nálady nebrali príliš do úvahy. Postoj k rôznym prejavom smútku, hnevu či úzkosti bol často zjednodušený na vety typu „Nebuď taký precitlivený!“ alebo „Okamžite sa upokoj!“. Tieto frázy sa potom automaticky prenášajú aj do dospelého života.
Sociálne a rodinné stereotypy sa v nás zakorenia tak hlboko, že ich používame, hoci v kútiku duše tušíme, že nepadajú na úrodnú pôdu. V konečnom dôsledku partnera odbijeme poznámkou:
- „Prečo si stále taký bezdôvodne skľúčený? Už to riešiť nebudem.“
- „No tak, daj sa do poriadku, nebuď taká precitlivená.“
Keď to niekto počuje často, pomaly získava pocit, že vôbec nesmie prežívať svoje emócie, alebo že nemá na ne právo. Takéto správanie môže z dlhodobého hľadiska vzťah ničiť.
Rôzne typy emočného znehodnocovania
Emočné znehodnocovanie sa môže prejavovať rafinovane, ale aj dramaticky. Podstata je však vždy rovnaká: jedna strana bagatelizuje či popiera pocity tej druhej. Nižšie uvádzame štyri základné typy, ako môžu „invalidizátori“ (teda tí, ktorí pocity znevažujú) reagovať.
Odsudzujúci typ
Zmenšuje význam vecí, ktoré ho osobne nebavia alebo nezaujímajú. Potreby partnera jednoducho nevidí.
Príklad:
„Čo keby sme cez víkend zašli na farmársky trh?“
„Fuj, to je strašná nuda. Prečo by to niekto robil? Ja mám aj tak prácu.“
Emocionálny typ
Popiera pocity druhej osoby a tvrdí, že takto by sa vôbec cítiť nemala.
Príklad:
(Plač)
„Nemáš dôvod byť smutná. Veď sme zdraví, máme sa dobre, čo ešte chceš?“
Typ „Fixit“
Najradšej by preskočil všetky chaotické emócie a prešiel hneď k rýchlym riešeniam. Neuvedomuje si však, že tým celé nedorozumenie len prehlbuje.
Príklad:
„Mám zlomené srdce z hádky so sestrou, cítim sa strašne.“
„Ale no, to je len zbytočné divadlo. Mala by si sa dohodnúť s nejakými kamarátkami, nech na to zabudneš.“
Bojovný typ
Namiesto vypočutia si druhej strany hľadá argumenty na obranu svojho postoja. Vynakladá energiu na konfrontáciu namiesto pochopenia partnerovej perspektívy.
Príklad:
„Mám pocit, že si bol ku mojim kamarátom dosť nepríjemný.“
„Tvoji kamoši sú otravní. Ak nechceš problémy, tak ich už nepozývaj.“
Najsilnejšia zručnosť vo vzťahu? Uznanie
Aby vzťah mohol dlhodobo fungovať, musia sa obaja partneri cítiť prijatí – so všetkým, čo k nim patrí, vrátane emócií a obáv. V tom spočíva skutočná moc uznania.
Keď uznáte pocity druhého človeka, dáte mu najavo, že ho počúvate, rešpektujete a rozumiete mu. Práve preto veľká časť partnerstiev vzniká: hľadáme niekoho, s kým sa cítime v bezpečí a kto nám dáva priestor byť sami sebou.
O tom, aké dôležité je uznanie a empatia, hovorí aj psychológ John Gottman, ktorý v priebehu štyroch desaťročí skúmal tisíce párov. S kolegami vytvoril na Washingtonskej univerzite laboratórium, ktoré pripomínalo útulný penzión. Pozvali tam 130 novomanželských párov, aby v ňom strávili víkend – varili, rozprávali sa, robili bežné domáce práce. Vďaka tomu mali výskumníci šancu sledovať, ako sa ľudia v skutočnosti správajú, keď sa cítia „doma“.
Z Gottmanových pozorovaní vyplynulo, že:
- Páry, ktoré si dokázali vzájomne prejavovať empatiu, pochopenie a podporu, mali omnoho vyššiu šancu na dlhodobý, šťastný vzťah.
- Páry, ktoré ignorovali emócie partnera alebo ich znevažovali, častejšie riešili konflikty a rástol u nich pocit odcudzenia.
Ako na to? Potvrdzujte pocity
Uznávanie pocitov druhého je univerzálny kľúč k zlepšeniu kvality akýchkoľvek medziľudských vzťahov – manželských, partnerských, priateľských či rodinných. Podstata je jednoduchá: dajte druhému najavo, že ho skutočne vnímate a rešpektujete jeho emócie. Výsledkom je dôvera a prostredie, kde sa nikto nemusí báť, že bude za svoje pocity odsúdený.
Krok č. 1: Naučte sa počúvať
Keď sa vám niekto zveruje, skúste ho neprerušovať radami typu: „Ale veď to nič nie je,“ alebo „Určite to zvládneš.“ Takéto vety, hoci sú myslené dobre, môžu pôsobiť príkro. Namiesto nich skúste povedať:„To muselo byť naozaj náročné. Rozumiem, že ťa to trápi.“
Zdanlivo prostá veta, ale dokáže zázraky. Druhý človek vycíti, že sa neponáhľate s hodnotením alebo zľahčovaním jeho stavu.
Krok č. 2: Potvrdzujte emócie
Ak vám niekto povie, že sa cíti sklamaný alebo osamelý, môžete reagovať napríklad:„Chápem, že ťa to dokáže sklamať. Muselo to byť nepríjemné, keď sa to stalo.“
Nepopisujete, či má „pravdu“ alebo „dôvod“ na tieto pocity. Len uznávate, že to tak cítia. A to je nesmierne cenné.
Krok č. 3: Dajte priestor
Mnohí z nás majú tendenciu hodnotiť: „Nemal by si sa tak hnevať“, „Prestaň sa ľutovať“ a podobne. Ľudia však potrebujú priestor, aby si svoje emócie spracovali. Namiesto „Nemal by si tak reagovať“ radšej povedzte:„Vidím, že ťa to silno zasiahlo. Chceš sa o tom porozprávať?“
Tým partnera či priateľa podporíte a nenútite mu svoje predstavy o tom, ako by sa mal alebo nemal cítiť.
Nepotrebujete vždy súhlasiť, dôležitá je empatia
Uznávať pocity druhého neznamená, že s nimi musíte do bodky súhlasiť alebo že s ním vždy zdieľate rovnaký názor. Ide o to, aby ten druhý cítil, že ho vnímate a že sa nemusí obávať vašej kritiky či posudzovania.
Vytvárate tým prostredie, v ktorom sa ľudia neboja otvorene hovoriť o svojich emóciách. A to je nesmierne dôležité, pretože vo vzťahu (či už partnerskom, alebo rodinnom) vlastne všetci hľadáme pocit istoty a porozumenia.
Záverečné myšlienky
Komunikačné návyky, ktoré sme si priniesli z detstva, dokážu vo vzťahoch napáchať škody. Ak chcete partnerovi alebo partnerke skutočne pomôcť, počúvajte s otvorenou mysľou a neposudzujte, či je jeho/jej reakcia „správna“ alebo „prehnaná“. Vypočujte, potvrdzujte a dajte najavo, že beriete ohľad na to, čo prežíva.
Pamätajte, že jednoduchá veta typu „To muselo byť ťažké“ môže byť silným nástrojom, ako partnerovi ukázať, že jeho pocity sú dôležité a že ste na jeho strane. Keď si tento prístup osvojíte, vaše rozhovory budú pokojnejšie a obaja sa budete cítiť istejšie.
Ak sa naopak uchýlite k vete, ktorá bagatelizuje alebo dokonca zosmiešňuje druhého (najmä v emotívnych momentoch), vzťah sa môže ocitnúť na šikmej ploche. Preto vždy zvážte, aké následky môže mať naoko nevinná, no emočne zraňujúca reakcia.
