Existujú ľudia, ktorí sa v osemdesiatke aktívne venujú športu, píšu knihy, vedú prednášky alebo si dokonca nájdu nového životného partnera. Na opačnej strane však stoja tí, ktorí majú problém spoznať svoje vlastné deti, zablúdia cestou domov alebo zabúdajú, že už sa ráno obliekli. Je možné vyhnúť sa tej horšej ceste, ktorú predstavuje Alzheimerova choroba a ďalšie formy demencie?
Mimochodom, každé tri sekundy pribudne na svete nový pacient s Alzheimerom. Riziko vzniku tohto ochorenia navyše neustále rastie: u mužov vo vekovej kategórii od 65 do 80 rokov je to približne 11 %, u žien dokonca až 19 %. Dobrá správa je, že existujú účinné preventívne opatrenia.
Alzheimer nie je len strata pamäti
Aj keď mierne problémy s pamäťou patria k prirodzenému procesu starnutia, Alzheimerova choroba je omnoho zákernejšia. Ovplyvňuje totiž nielen pamäť, ale aj schopnosť jasne rozmýšľať, vyjadrovať sa, orientovať sa v priestore a čase, pričom postupne celkom zmení osobnosť postihnutého.
Choroba začína nenápadne, najskôr jemným zabúdaním, postupne sa pridajú problémy s vyjadrovaním a dezorientácia, až pacient nakoniec stratí schopnosť samostatného života a je úplne odkázaný na starostlivosť okolia.
Lekári zatiaľ nemajú v rukách účinný liek, ktorý by Alzheimerovu chorobu dokázal úplne vyliečiť. Práve preto je kľúčová prevencia. Tá sa opiera hlavne o tri základné piliere: pravidelný tréning mozgu, dostatočný odpočinok a správnu výživu.
Strava ako kľúč k ochrane mozgu
Správna výživa je zásadná. Dôležité sú najmä vitamíny C, E, B6, B12 či kyselina listová. Podstatné sú aj minerály ako jód, horčík, mangán, selén, zinok a železo. Veľmi významné sú antioxidanty, aminokyseliny a omega-3 mastné kyseliny, naopak nevhodné sú nasýtené tuky, cukry a nadbytok soli.
Vedci už niekoľko rokov skúmajú, aká konkrétna strava najlepšie chráni mozog. Dva spôsoby stravovania sa ukazujú ako obzvlášť prínosné:
Stredomorská strava
Táto diéta je založená hlavne na čerstvej zelenine, ovocí, celozrnných výrobkoch, rybách a strukovinách. Preferuje nenasytené tuky (olivový olej), pričom mäso, najmä červené, a vajcia odporúča len v obmedzenom množstve.
MIND diéta (Mediterranean-DASH Intervention for Neurodegenerative Delay)
Táto forma stravovania ide ešte ďalej a odporúča najmä tmavozelenú listovú zeleninu, bobuľové ovocie (čučoriedky, maliny), celozrnné potraviny, orechy, fazuľu, ryby aspoň raz týždenne a extra panenský olivový olej. MIND diéta striktne obmedzuje červené mäso, maslo, syry a vyprážané jedlá, pričom sladkosti takmer úplne vylučuje.
Čo by vám nemalo chýbať v jedálničku pre zdravý mozog?
Ryby
Ryby ako losos, sardinky či pstruh patria k najlepším potravinám na podporu mozgu. Obsahujú totiž veľké množstvo omega-3 mastných kyselín, predovšetkým kyselinu DHA, ktorá podľa výskumov dokáže znížiť riziko Alzheimerovej choroby až o 39 %. Tieto zdravé tuky zlepšujú kognitívne schopnosti, pamäť a koncentráciu.
Bobuľové ovocie
Čučoriedky a iné bobuľové plody sú bohaté na antokyány, ktoré majú silné antioxidačné a protizápalové účinky. Podporujú komunikáciu medzi nervovými bunkami, zlepšujú krátkodobú aj dlhodobú pamäť a pomáhajú regenerovať mozgové tkanivo.
Vlašské orechy
Orechy sú vynikajúcim zdrojom omega-3 kyselín, bielkovín a antioxidantov. Ich pravidelná konzumácia výrazne podporuje pamäť, koncentráciu a schopnosť riešiť problémy. Výskumy dokonca ukazujú ich pozitívny vplyv na emočnú rovnováhu a náladu.
Listová zelenina
Potraviny ako brokolica, špenát, kel či kapusta sú zdrojom vitamínu K, luteínu, kyseliny listovej a betakaroténu. Brokolica je navyše bohatá na cholín, z ktorého vzniká neurotransmiter acetylcholín dôležitý pre pamäť a schopnosť sústredenia.
Najnovšia štúdia prekvapila: Tanec ochráni mozog až o 76 %
Dvadsaťjedenročná rozsiahla štúdia na prestížnej lekárskej fakulte Stanford University odhalila prekvapivý fakt: tanec môže znížiť riziko Alzheimerovej choroby a demencie až o neuveriteľných 76 %!
Žiadna iná aktivita, či už plávanie, jazda na bicykli, tenis alebo golf, podľa výsledkov nemá na mozog porovnateľný ochranný účinok. Dôvodom je komplexnosť tanca, pri ktorom mozog musí koordinovať pohyb, rytmus, hudbu a rýchle rozhodovanie. Tanec navyše stimuluje rast šedej mozgovej kôry v oblastiach, ktoré zodpovedajú za pamäť, učenie nových pohybov a koordináciu.
Odborníčka na starnutie mozgu upozorňuje, že vek je najväčším rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby, no zároveň pripomína, že demenciu môžu zhoršovať aj depresie, úzkosti, nedostatok spánku či niektoré lieky. Preto je prevencia komplexná záležitosť a okrem tanca, stravy či spánku, nesmie chýbať ani kvalitná psychická starostlivosť.
Najlepšia rada na záver? Hýbte sa, zdravo jedzte a hlavne – tančite.
