Premýšľate, že svojmu dieťaťu dáte originálne meno, ktoré by napríklad vychádzalo z domáckych podôb či netradičných skrátenín? Hoci je množstvo tvorivých spôsobov, ako meno prispôsobiť vkusu rodičov, niektoré pokusy končia zamietnutím na matrike. V Slovenskej republike totiž existujú právne predpisy, ktoré presne určujú, čo do matričnej knihy zapísať možno a čo už nie. Pozrime sa, ako to funguje.
Zákonné východiská
Základný rámec pre zapisovanie mien v rodnom liste dieťaťa poskytujú:
- Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách,
- Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (v znení neskorších predpisov).
Tieto právne normy definujú, aké informácie musia byť zapísané v matričných knihách a akým spôsobom. Na Slovensku dlhodobo platí, že meno má byť v súlade s jazykovými a spoločenskými zvyklosťami a nesmie dieťa v budúcnosti zosmiešňovať či inak obmedzovať.
Povolené vs. nepovolené tvary
V minulosti sa striktne vyžadovalo, aby meno zodpovedalo spisovnej podobe zapísanej v kalendári alebo oficiálne uznanej forme (napríklad mená cudzincov). Dnes je legislatíva o niečo otvorenejšia voči novým trendom či menej tradičným menám. Napriek tomu stále platia isté medze:
- Nevhodné výrazy – úradníci na matrike zamietnu, ak rodičia žiadajú meno obsahujúce vulgarizmy, hanlivé či urážlivé časti, prípadne slová s diskriminačným alebo extremistickým podtónom.
- Komerčné značky – meno odvodené od názvov firiem či produktov (napríklad „Coca-Cola” alebo „Pepsi”) do matriky nezapíšu.
- Viacnásobné mená – na Slovensku je povolené zapísať max. dve mená. Ak by ste chceli pre dieťa komplexné viacslovné meno (typické skôr pre niektoré zahraničné kultúry), narazíte na obmedzenia.
- Rodová nesúladnosť – pokiaľ sa chlapcovi pokúsite dať výhradne ženské meno alebo naopak, matrika to zamietne. Existujú síce mená, ktoré môžu byť neutrálne (napr. Andrea v taliančine ako mužské meno, u nás však vnímané skôr žensky), no v prípade pochybností si matrikár môže vyžiadať stanovisko jazykovedného ústavu či odborníka na mená.
Zdrobneniny a domácke podoby – ako je to na Slovensku?
Donedávna sa rôzne familiárne skratky typu Majka, Jojko, Lucka alebo Miško považovali výlučne za domácke či zdrobnené formy a v úradných záznamoch nemali miesto. Postupom času sa však vyskytli prípady, kde boli do matriky zapísané aj zdrobnené podoby mien, a to najmä vďaka individuálnym posudkom či jazykovým expertízam.
Hoci zákon neobsahuje špecifický paragraf, ktorý by písomne povoľoval zápis každého domáckeho či zdrobneného mena, v praxi dochádza k častejšej benevolencii. Vždy však záleží na:
- jasnej preukázateľnosti, že ide o všeobecne používanú formu (napr. Miško je zrejmé od Michala, Katka z Kataríny),
- neškodnosti – meno nesmie obsahovať vulgarizmus či pejoratívne zafarbenie.
Príklad z praxe: Ak by ste chceli uviesť meno Miško do rodného listu, niektoré matričné úrady vám môžu vyhovieť s odôvodnením, že ide o známu variáciu mena Michal. Inde vám však môžu odporučiť zapísať radšej plnú verziu Michal a používať zdrobneninu len v bežnom živote.
Potrebujete znalecký posudok?
V niektorých spornejších situáciách (napríklad ak rodičia trvajú na úplne nezvyčajnej forme, ktorá nie je jazykovo uchopiteľná) si matrika môže vyžiadať znalecký posudok od Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV alebo iného relevantného experta. Ten posúdi, či navrhované meno:
- Vychádza z reálneho jazykového základu,
- Nie je v rozpore s pravidlami slovenského pravopisu,
- Neobsahuje hanlivé, vulgárne či poburujúce prvky.
Ak expertná inštitúcia dospeje k záveru, že meno je pre dieťa nevhodné, matrika návrh bez ohľadu na preferencie rodičov zamietne.
Problémy s opakovaním rovnakého mena v rodine
Ďalšou špecifickou otázkou je, či môžete pomenovať svoje druhé dieťa úplne rovnako ako to prvé. V slovenských zákonoch sa priamo nezakazuje mať dvoch synov s menom Ján, avšak matrika môže pri zápise upozorniť na komplikácie, ktoré by v praxi vznikli (zámena pri úradných úkonoch, dedenie, atď.). Rodičia to teoreticky urobiť môžu, avšak nejde o bežnú prax a úrady zvyčajne takýto úmysel minimálne prekonzultujú.
Ako správne pomenovať dieťa
Anagramy, prezývky a iné výstrednosti
- Anagramy (napr. vytvorené prešmyknutím písmen – „Levap” miesto Pavel) slovenský matričný zákon priamo neupravuje, no v zásade sa takéto mená posudzujú ako potenciálne zavádzajúce a matrika ich môže vyhodnotiť ako neštandardné a neprípustné.
- Prekáračské prezývky typu Šikula, Žochárik alebo iné žartovné názvy pravdepodobne neprejdú, pretože neslúžia ako skutočné rodné meno a môžu mať hanlivý podtón.
- Produktové názvy (napr. „Vodka”, „Pepsi“) a akékoľvek zjavne komerčné mená sú z pohľadu úradov neprijateľné z dôvodu ochrany dobrého mena a osobnosti dieťaťa.
Prečo sa oplatí výber mena dôkladne zvážiť
Meno je prvým a dôležitým identifikačným znakom dieťaťa, ktorý ho bude sprevádzať celý život. Okrem emocionálneho významu pre rodinu má aj administratívnu a spoločenskú funkciu. Rodičia by si mali uvedomiť, že hoci môžu chcieť byť originálni, extrémne netradičné meno môže dieťaťu v budúcnosti spôsobiť problémy – či už pri komunikácii so štátnymi inštitúciami, v škole, alebo neskôr na pracovnom trhu.
Čo teda odporúčajú úrady?
- Vyberať mená, ktoré sú aspoň minimálne jazykovo zrozumiteľné.
- Nevytvárať kontroverzné variácie, ktoré by mohli viesť k posmechu okolia.
- V prípade nejasností alebo neexistencie tradičného tvaru daného mena sa poradiť s odborníkmi či jazykovedcami.
Zhrnutie
- Zákon o matrikách a zákon o mene a priezvisku stanovujú rámec, podľa ktorého sa zapisujú mená do matričnej knihy.
- Nepovoľujú sa hanlivé, vulgárne, komerčné či inak nevhodné mená, pri ktorých by bolo ohrozené dieťa alebo verejný poriadok.
- Zdrobneniny a domácke verzie nemusia byť automaticky odmietnuté, no výsledok často závisí od rozhodnutia konkrétneho matričného úradu a prípadného odborného posudku.
- Opakovať to isté meno pre viaceré žijúce deti v rodine nie je síce legislatívne priamo zakázané, no neodporúča sa kvôli množstvu praktických komplikácií.
Ak chcete svojmu dieťaťu dopriať výnimočné meno, najprv sa uistite, že neprekračuje zákonné a spoločenské hranice. Jedinečnosť je totiž krásna, no dieťa by kvôli nevhodne zvolenému menu nemalo neskôr trpieť, či už v škole alebo pri úradných úkonoch. Preto vždy platí zlaté pravidlo: voľte meno s rozvahou a majte na pamäti najmä dobro svojho dieťaťa.
