Katolícka cirkev je známa tým, že jej najvyšší predstavitelia sú výhradne muži – aspoň tak to tvrdí oficiálna história. Čo ak to však nie je celkom pravda? Už viac než tisíc rokov sa totiž šepká o žene menom Jana, ktorá mala údajne zasadnúť na Svätý stolec. Odhalená bola vraj až v okamihu, keď počas verejného procesia v Ríme porodila dieťa. Ide o historickú pravdu, alebo iba o populárny stredoveký mýtus?
Kto bola pápežka Jana?
Legenda o žene, ktorá sa v mužskom preoblečení stala hlavou rímskokatolíckej cirkvi, sa prvýkrát objavila až v polovici 13. storočia. Príbeh je známy v rôznych obmenách, základné črty však ostávajú rovnaké. Jana sa podľa povesti narodila neďaleko nemeckého mesta Mohuč (Mainz). Vďaka osvietenému otcovi získala vzdelanie, čo bolo v tom čase pre ženy veľmi nezvyčajné. Neskôr, stále v mužskom prestrojení, študovala dokonca v Aténach. Pod menom Johannes Anglicus (Ján Angličan) sa stala uznávanou učenkou a vystúpila po hierarchickom rebríčku katolíckej cirkvi tak vysoko, až bola po smrti pápeža Leva IV. v septembri roku 855 údajne zvolená za pápeža. Prevzala meno Ján VIII.
Tento príbeh však dodnes vyvoláva viac otázok než odpovedí – predovšetkým preto, že v oficiálnych cirkevných záznamoch o nej nenájdeme ani najmenšiu zmienku. Čím je teda príbeh pápežky Jany taký príťažlivý?
Ako sa odhalilo jej tajomstvo?
Podľa najznámejšej verzie legendy si Jana počas svojho pontifikátu našla milenca, s ktorým otehotnela. Katastrofa ju postihla v najnevhodnejšiu chvíľu – porodila priamo počas procesie rímskymi ulicami. Tento škandalózny incident spôsobil veľký rozruch a reakcia ľudu bola podľa jednotlivých zdrojov rôzna. Niektoré kroniky hovoria o tom, že rozzúrený dav Janu ihneď na mieste usmrtil ukameňovaním, iné, miernejšie príbehy uvádzajú, že ju poslali do kláštora, kde mala dožiť zvyšok života v pokání.
Odkiaľ pochádza legenda o pápežke?
Najstaršie zmienky o Jane sa v písomných prameňoch objavujú približne 400 rokov po jej údajnom pontifikáte – v polovici 13. storočia. Spočiatku sa hovorilo o nemenovanej žene, ktorá mala byť pápežkou v 11. storočí. Zmenu priniesol až dominikánsky mních Martin z Opavy, ktorý v roku 1277 posunul udalosť do 9. storočia a pridal k príbehu i dramatický prvok tehotenstva. Odtiaľ sa legenda už len ďalej rozvíjala a v stredoveku získala mimoriadnu popularitu.
Zmienky o Jane nájdeme dokonca aj v oficiálnych cirkevných kronikách z 15. storočia, napríklad v „Schedelovej svetovej kronike“. Najzaujímavejším dokumentom však zostáva rukopis „Liber Pontificalis“ z 9. storočia, ktorý je uchovávaný priamo vo Vatikánskej knižnici. Janino meno sa tu objavuje iba raz a táto poznámka bola pravdepodobne dodatočne doplnená až v období po 13. storočí. Je teda pravdepodobné, že išlo skôr o neskoršiu vsuvku ako o pôvodnú zmienku.
Existujú vôbec nejaké dôkazy?
Už v 17. storočí cirkevní historici dôkladne skúmali všetky dostupné zdroje, ale nenašli žiadne presvedčivé dôkazy o existencii pápežky Jany. Historik a odborník na Vatikán dr. Nino Galetti jednoznačne uvádza, že v oficiálnych dokumentoch neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by cirkev niekedy viedla žena. Jana je podľa neho iba „legenda, ktorá dodnes fascinuje mnoho ľudí.“
O popularite tejto legendy svedčí aj fakt, že ľudia sa na ňu neustále pýtajú – najmä Nemci, keďže práve z Nemecka mala údajne pochádzať. Paradoxne ani v meste Ingelheim, označovanom za miesto Janinho narodenia, neexistujú žiadne historické stopy po nej.
Prečo táto legenda vôbec vznikla?
Otázkou zostáva, prečo niekto vôbec vytvoril legendu o papežke Jane, ak nebola skutočná. Historici ponúkajú niekoľko možných vysvetlení. Jednou z hypotéz je zosmiešnenie skutočného pápeža Jána VIII., ktorý bol známy svojou zmierlivou politikou a ochotou spolupracovať s Byzantskou ríšou, za čo bol často označovaný za príliš zženštilého.
Iná teória hovorí o Marozie – mimoriadne mocnej žene v Ríme, ktorá dokázala ovplyvniť dianie v cirkvi tým, že na pápežský stolec dosadila alebo z neho odstránila niekoľkých pápežov. Možno práve ona slúžila ako vzor pre príbeh o ambicióznej žene vo vedení cirkvi.
Bizarný rituál: kontrola mužnosti nového pápeža
S legendou o pápežke Jane súvisí aj ďalšia pozoruhodná povesť o rituáli nazývanom „sedia stercoraria“. Táto ceremónia údajne spočívala v tom, že nový pápež si sadol na zvláštnu stoličku s dierou, cez ktorú istý duchovný kontroloval, či má novozvolený pontifex „dve správne visiace varlatá“. Hoci podobná stolička naozaj existuje, historici nenašli žiadny presvedčivý dôkaz, že by tento kontroverzný test mužnosti bol skutočne súčasťou ceremónie. O to viac však svedčí o fantázii a tvorivosti stredovekých kronikárov.
Záver: pravda či fikcia?
Dodnes neexistuje jediný presvedčivý historický dôkaz o tom, že pápežka Jana skutočne žila a vládla katolíckej cirkvi. Napriek tomu legenda o nej prežíva, fascinuje a vyvoláva debaty už stovky rokov. A to možno práve preto, že aj tá najbizarnejšia legenda v sebe vždy ukrýva malý kúsok lákavej záhady.
