Život v skupinách goríl prináša fascinujúce pohľady do dynamiky vzťahov, ktoré sa až prekvapivo podobajú tomu, ako fungujú naše ľudské priateľstvá. Práve vzájomné vzťahy, priateľstvá a ich vplyv na zdravie ukazujú, že medzi nami a týmito majestátnymi primátmi existuje mnoho podobností. No pozor, príliš veľa spoločenských kontaktov nemusí byť vždy len prínosom.
Priateľstvo ako cesta k úspechu aj riziko pre zdravie
„Starých nových priateľov si nezoženieš,“ hovorí známe slovenské príslovie. O skutočnom priateľstve totiž rozhoduje čas – či už ide o ľudí alebo o gorily. Takéto putá nevznikajú zo dňa na deň. Formujú sa postupne, cez spoločné prekonávanie problémov a zážitky, ktoré spájajú. A práve v ťažkých chvíľach najlepšie spoznáme, kto je nám naozaj blízky.
Avšak aj priateľstvo môže byť dvojsečnou zbraňou. Dlhodobý výskum, ktorého výsledky boli publikované v prestížnom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), ukazuje, že sociálne vzťahy v skupinách goríl majú komplexný vplyv na zdravie jedincov aj ich reprodukciu.
„Zistili sme, že samice, ktoré žili v menších skupinách a mali blízke vzťahy s inými členkami, boli menej často choré, ale mali zároveň menej potomkov. Naopak samice z veľkých skupín rodili častejšie, avšak čelili vyššiemu výskytu chorôb. Samci, ktorí mali intenzívne sociálne väzby, boli chorí častejšie, no paradoxne ich menej ohrozovali zranenia počas bitiek o dominanciu,“ opisuje jeden z autorov štúdie, pre denník The Guardian.
Stres v skupine – riziko aj ochrana
Väčšie skupiny goríl, ktoré často čítajú 10 až 20 členov, sú náročnejšie na vzájomnú komunikáciu, politické manévrovanie a vytváranie rôznych koalícií. Aj primáty sa totiž vedia správať „politicky“, rovnako ako ľudia. V takýchto komunitách sa silní samci musia neustále mať na pozore, aby ochránili svoje samice a potomkov pred útokmi súperiacich samcov. Dlhodobý stres z tejto neustálej ostražitosti má negatívny vplyv na ich imunitný systém, čo vedie k vyššiemu výskytu chorôb.
Táto situácia sa veľmi podobá stresu, ktorý zažívajú aj mnohí ľudia, keď sú dlhodobo vystavení náročným životným alebo pracovným podmienkam. Aj u nás stres znižuje schopnosť tela brániť sa chorobám a negatívne vplýva na naše zdravie.
Gorila Maggie a jej cesta k vrcholu
V rámci štúdie vedci podrobne sledovali správanie jednotlivých goríl a jednou z najvýraznejších osobností bola samica menom Maggie. Tá bola mimoriadne spoločenská, ochotná pomáhať ostatným členom skupiny s čistením srsti a prejavovala sa priateľským správaním. Vďaka tejto svojej vlastnosti si postupne získala rešpekt a sympatie ostatných.
Keď zomrel dominantný samec, Maggie dokázala svoje sociálne schopnosti výborne zúročiť. S podporou ostatných goríl sa rýchlo dostala až na samý vrchol hierarchie. Maggie však nebola len milá a priateľská. Dokázala byť aj asertívna – jasne dala najavo svoju nespokojnosť, keď sa jej niečo nepáčilo, čím si zabezpečila pevné miesto v rámci tlupy. Bola príkladom toho, že spoločenskosť spolu s výraznou osobnosťou vedie k úspechu, čo sa dá v určitom zmysle prirovnať k ľudskej kariére.
Gorilí materinský inštinkt
Jedným z najpozoruhodnejších aspektov života goríl je ich materstvo. Gorilie samice začínajú byť schopné mať potomkov približne vo veku osem rokov. Prvé mláďa sa im spravidla narodí okolo desiatich rokov veku, väčšinou počas noci, keď je pokoj a bezpečie. Po pôrode matka odpočíva niekoľko hodín, no už na druhý deň ráno sa so skupinou vydáva na obvyklé denné aktivity.
Novonarodené mláďa gorily máva len približne dva kilogramy a je úplne odkázané na matkinu starostlivosť. Pevne sa jej drží pomocou drobných rúk a nôh a matka ho kojí štyri až päť rokov. Charakteristickým znakom malých goríl sú biele chĺpky, ktoré im v prvých rokoch života vyrastajú na zadnej časti tela.
Podobne ako ľudské deti, aj gorilie mláďatá sa učia najmä pozorovaním a napodobňovaním svojho okolia. „Opičenie sa“ je teda v tomto prípade doslovné a veľmi účinné.
Čo nás gorily učia o nás samých?
Z tohto výskumu teda jasne vyplýva, že naše sociálne vzťahy nie sú náhodné. Čím väčšie sú naše sociálne siete, tým viac to ovplyvňuje naše zdravie, stres a dokonca aj schopnosť prežiť v rôznych situáciách. Gorily nás učia, že rovnováha medzi priateľstvami, stresom a sociálnymi povinnosťami je dôležitá nielen pre naše fyzické zdravie, ale aj pre celkovú kvalitu života.
Aj keď sa možno necítime lichotivo, keď nás niekto prirovná ku gorile, v skutočnosti toto prirovnanie poukazuje na niečo oveľa hlbšie – na prepojenosť a komplexnosť našich spoločenských životov. A práve v tom môžeme od týchto veľkolepých primátov veľa pochopiť a naučiť sa.
