O syndróme Petra Pana počul už takmer každý. Ide o fenomén, ktorý sa prejavuje neochotou a často aj neschopnosťou prijať zodpovednosť, ktorú prináša život dospelých ľudí. Človek so syndrómom Petra Pana sa akoby zasekol v detstve – podobne ako známa literárna postava, ktorá odmietla vyrásť. Napriek tomu, že syndróm Petra Pana nie je oficiálnou psychiatrickou diagnózou, psychológovia sa ním zaoberajú, pretože zásadne ovplyvňuje kvalitu života dotknutej osoby aj jej okolia.
Čo vlastne znamená syndróm Petra Pana?
Podľa psychológov ide o súbor určitých prejavov správania a postojov, v rámci ktorých sa dospelí jedinci cielene vyhýbajú životným povinnostiam. Namiesto zodpovednosti a stabilných záväzkov preferujú zábavu, dobrodružstvo a slobodu. Syndróm má negatívny vplyv na každodenný život človeka – či už v práci, rodine alebo osobných vzťahoch. Ľudia, ktorí ním trpia, odmietajú akékoľvek dlhodobé záväzky, či už ide o pracovné pozície, finančné záväzky alebo partnerské vzťahy.
Čo spôsobuje rozvoj tohto syndrómu?
Za vznik syndrómu Petra Pana môže vo veľkej miere rodinné prostredie, v ktorom človek vyrastal. Výskumy potvrdzujú, že ak rodičia poskytujú deťom nadmernú starostlivosť a nenechajú ich, aby samy riešili problémy alebo urobili vlastné chyby, takéto deti často nezískajú zručnosti potrebné pre úspešný prechod do dospelosti.
Ďalším dôležitým faktorom je osobná neistota alebo nízke sebavedomie. Pre ľudí, ktorí sú neistými a bojazlivými jedincami, sa dospelosť javí ako príliš komplikovaná a zastrašujúca, preto sa radšej utiekajú do detskej bezstarostnosti.
V neposlednom rade hrá rolu aj moderná kultúra, ktorá intenzívne propaguje mladosť, zábavu a nezáväznosť. Táto atmosféra vytvára u mnohých ľudí ilúziu, že byť dospelým znamená stratu slobody, a preto radšej „zamrznú“ v mladosti.
Typické príznaky, podľa ktorých syndróm spoznáte
Podľa výskumu z roku 2016 existujú jasne rozpoznateľné príznaky, ktoré tento syndróm charakterizujú:
Odmietanie zodpovednosti:
Ľudia so syndrómom Petra Pana sa aktívne vyhýbajú akejkoľvek forme záväzkov a povinností. Často prenášajú zodpovednosť na ostatných – či už ide o príbuzných, priateľov alebo partnerov.
Prehnaná závislosť na druhých:
Jedinec so syndrómom Petra Pana býva extrémne závislý na okolí. Táto závislosť môže byť emocionálna, finančná či praktická. Spolieha sa, že niekto iný za neho urobí každodenné úlohy ako sú domáce práce alebo hospodárenie s peniazmi, čo často vedie k napätiu a konfliktom, najmä v partnerských vzťahoch.
Strach zo záväzkov:
Prejavuje sa tým, že jedinci odmietajú kúpiť si vlastné bývanie, uzavrieť stabilný pracovný pomer alebo vstúpiť do manželstva. Akýkoľvek dlhodobý záväzok považujú za hrozbu svojej nezávislosti a slobody.
Problematické partnerské vzťahy:
Vzťahy týchto ľudí sú nestabilné, pretože sa nedokážu plne odovzdať partnerovi. Majú problém prejavovať svoje emócie, byť oporou alebo prevziať na seba svoju časť zodpovednosti vo vzťahu. To prirodzene vedie k frustrácii a nespokojnosti ich partnerov.
Idealizácia mladosti a neustála túžba po dobrodružstve:
Majú tendenciu idealizovať obdobie, keď boli mladí, slobodní a bezstarostní. Neustále vyhľadávajú nové zážitky a extrémne sa vyhýbajú monotónnosti a rutine, ktorú spájajú s dospelosťou.
Únik pred realitou:
Často sa uchyľujú k fantazijným aktivitám, ako sú videohry, filmy alebo virtuálna realita. Tieto aktivity im pomáhajú vyhnúť sa realite, každodenným problémom a stresu zo života.
Ako možno syndróm Petra Pana prekonať?
Ak máte pocit, že syndróm Petra Pana trápi vás alebo niekoho vo vašom okolí, je dôležité vedieť, že existujú efektívne spôsoby jeho zvládnutia.
Psychoterapia:
Je jednou z najefektívnejších metód. Terapeut môže pomôcť odhaliť skryté príčiny tohto správania a ponúkne techniky, ako sa postupne vyrovnávať s povinnosťami dospelosti. Pomáha tiež zvládať stres a budovať zdravé návyky.
Podpora rodiny a priateľov:
Významnú úlohu zohráva aj sociálne prostredie. Ak je človek obklopený podporujúcimi a motivujúcimi ľuďmi, má lepšiu šancu zvládnuť prechod k dospelosti.
Osobný rozvoj:
Veľmi účinné je zamerať sa na vlastný rast. To môže znamenať osvojenie si nových schopností, nastavenie realistických cieľov alebo zapojenie sa do zmysluplných aktivít, ako sú kurzy, dobrovoľníctvo či pracovné projekty. Tieto aktivity podporujú sebavedomie a pomáhajú človeku lepšie sa orientovať v dospelom živote.
Prekonať syndróm Petra Pana síce vyžaduje čas a odhodlanie, no s podporou odborníkov a blízkych je možné nájsť cestu k plnohodnotnému a spokojnému dospelému životu.
