Súrodenecká rivalita je prirodzený jav, ktorý sa objavuje vo väčšine rodín s viacerými deťmi. Ide o napätie, súťaživosť alebo žiarlivosť medzi bratmi a sestrami. Podľa psychológov sa tento jav objavuje od útleho detstva a môže pretrvávať až do dospelosti.
VIDEO: Ako podporovať vzťahy súrodencov?
Prečo rodičia niekedy uprednostňujú jedno dieťa?
Výskumy ukazujú, že rodičia si môžu k jednému dieťaťu vytvoriť bližší vzťah z viacerých dôvodov:
- Podobnosť povahy: Dieťa, ktoré má podobný temperament alebo záujmy ako rodič, mu je bližšie.
- Poradie narodenia: Prvorodené deti bývajú často prísnejšie vedené, mladším sa zväčša dovolí viac.
- Vek rodičov: Rodičia majú iný prístup k deťom vo veku 25 rokov a iný, keď majú 40. Skúsenosti, tolerancia aj únava zohrávajú rolu.
- Individuálne potreby detí: Niektoré vyžadujú viac pozornosti, iné sú samostatnejšie.
Je dôležité zdôrazniť, že väčšina rodičov neuprednostňuje deti vedome. Rozdiely vo výchove sú často výsledkom okolností a povahy, nie úmyselného rozhodnutia.
Dôsledky v detstve
Ak dieťa dlhodobo vníma, že je v úzadí, môže to ovplyvniť jeho psychický vývin:
- znižuje sa sebavedomie
- objavuje sa žiarlivosť
- dieťa môže hľadať negatívne spôsoby, ako získať pozornosť (napr. klamstvo, vzdor, provokácie)
Psychologické štúdie potvrdzujú, že rozdielne zaobchádzanie medzi súrodencami je jedným z hlavných zdrojov súrodeneckých konfliktov.
Dôsledky v dospelosti
Preferovanie jedného dieťaťa má dlhodobý vplyv:
- Uprednostňované deti – často majú vyššie sebavedomie, no bývajú dominantnejšie, menej citlivé na potreby druhých a očakávajú, že veci pôjdu podľa nich.
- Upozadené deti – častejšie trpia nízkou sebaúctou, obávajú sa odmietnutia a majú tendenciu príliš sa prispôsobovať partnerom vo vzťahoch.
Tieto dôsledky sa však neobjavujú u každého rovnako. Niektorí ľudia sa dokážu s detskými skúsenosťami vyrovnať a nevplývajú zásadne na ich dospelý život.
Rodinné vzorce
Kanadský lekár a psychoterapeut upozorňuje, že „žiadni dvaja súrodenci nemajú rovnakých rodičov“. To znamená, že každé dieťa zažíva odlišnú verziu rodiča podľa jeho veku, skúseností a životnej situácie. Preto aj v jednej rodine môžu mať súrodenci pocit, že vyrastali s „úplne inými rodičmi“.
Ako predísť pocitu krivdy
Psychológovia odporúčajú rodičom:
- Byť si vedomí rozdielov v prístupe. Je prirodzené, že k deťom pristupujú inak, no dôležité je vysvetľovať, prečo sa tak deje.
- Podporovať individualitu každého dieťaťa. Nevytvárať porovnania, ale oceňovať jedinečné schopnosti.
- Všímať si emócie. Ak dieťa vyjadruje pocit nespravodlivosti, je potrebné ho vypočuť a brať jeho vnímanie vážne.
- Budovať súrodenecké vzťahy. Podporovať spoluprácu namiesto súťaženia.
Ako spracovať minulé skúsenosti
Pre dospelých, ktorí si nesú pocity krivdy z detstva, existujú terapeutické prístupy:
- Práca s rodinnými vzorcami – uvedomenie si, že rodičia konali podľa svojich možností a skúseností.
- Sebaprijatie – pochopenie, že hodnota človeka nezávisí od postoja rodičov.
- Psychoterapia – pomáha identifikovať a uvoľniť staré vzorce správania, ktoré ovplyvňujú súčasné vzťahy.
Súrodenecká rivalita je bežný jav a neznamená, že rodičia sú „zlí“. Rozdielny prístup je prirodzený, no dôležité je, aby žiadne dieťa nemalo pocit, že je menej milované. Psychologický výskum jednoznačne ukazuje, že takéto skúsenosti môžu ovplyvniť sebavedomie a vzťahy až do dospelosti. Dobrou správou však je, že uvedomenie, otvorená komunikácia a práca na sebe dokážu tieto dôsledky zmierniť alebo úplne prekonať.
