Sulfáty ani parabény nie sú zlo. „Non toxic“ znie pekne, ale často klame, hovorí chemik. Ktorú kozmetiku sa máme naozaj báť?

Zdieľať
Prírodná kozmetika
Prírodná kozmetika Foto: www.shutterstock.com

Záujem ľudí o zloženie kozmetiky v posledných rokoch výrazne narastá. Spotrebitelia si čoraz častejšie prezerajú etikety, hľadajú jednotlivé ingrediencie na internete a snažia sa rozhodovať ekologickejšie či zdravšie. Spolu s tým však rastie aj množstvo obáv a mýtov, ktoré sa šíria najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Pojmy ako „čistá kozmetika“, „toxínmi nabitý šampón“ či „non toxic produkt“ pôsobia na prvý pohľad ako odborné výrazy, v skutočnosti však často vyvolávajú zbytočnú paniku.

Európska legislatíva patrí k najprísnejším na svete a na náš trh sa nedostane žiadny kozmetický výrobok, ktorý by mohol byť pre zdravie nebezpečný. Napriek tomu sa medzi spotrebiteľmi objavuje veľa mýtov o tom, ktoré látky sú „zlé“ a ktorým by sa mali radšej vyhýbať.

Kde sa vzala posadnutosť „non toxic“ výrobkami

Moderný trh s kozmetikou sa vyvíja rýchlo a zároveň je presýtený informáciami. Každý si vie vyhľadať, čo obsahuje jeho krém či šampón, no už nie každý dokáže tieto údaje správne interpretovať. Pod pojmom „non toxic“ si ľudia často predstavujú odborné hodnotenie bezpečnosti, no ide len o marketingový slogan, ktorý nemá žiadnu legislatívnu definíciu.

Znie to pekne a upokojujúco, ale v skutočnosti tento výraz nepriamo naznačuje, že všetko ostatné je toxické. A to je úplný nezmysel. Výrobok nemôže byť v Európe uvedený na trh, ak by bol škodlivý.

Obľuba takýchto výrazov súvisí aj s prirodzenou túžbou mať kontrolu nad tým, čo človek používa na svojom tele. Strach je silná emócia, ktorá sa šíri rýchlejšie než faktické informácie založené na dátach. Krátky strašidelný status alebo video na sociálnej sieti dokáže získať veľkú pozornosť, aj keď je odborný základ minimálny alebo žiadny.

Prírodná kozmetika nie je zárukou bezpečnosti

Zatiaľ čo výraz „non toxic“ je úplne voľný pojem, prírodná kozmetika má aspoň určité pravidlá. Existujú certifikácie, ktoré definujú, aké suroviny sa smú používať a ako majú byť získané. Stále však nejde o zákonnú normu, takže aj tu sa môžu vyskytovať odchýlky.

Častým omylom je, že prírodná ingrediencia je automaticky bezpečná. Príroda ponúka množstvo cenných látok – oleje, vosky, extrakty –, no zároveň aj množstvo alergénov a dráždivých látok. Napríklad éterické oleje sú 100 % prírodné, no patria medzi najčastejšie alergény v kozmetike. A netreba zabúdať, že aj niektoré z najprudších jedov pochádzajú z prírody.

Bezpečnosť preto neurčuje pôvod látky, ale kvalitná formulácia, vhodná koncentrácia a to, pre koho je produkt určený.

Sulfáty, parabény a silikóny: prečo sa ich ľudia boja zbytočne

Viaceré bežne používané látky sa ocitli v nemilosti verejnosti len preto, že o nich vznikli virálne mýty. V skutočnosti však ide o zložky, ktoré patria k najlepšie preskúmaným.

Sulfáty

Niektoré typy môžu byť pri vyšších koncentráciách dráždivé, najmä pre citlivú pokožku. To však neznamená, že sú toxické – ide skôr o otázku vhodnosti pre konkrétny typ pleti a frekvencie používania.

Parabény

Sú konzervačné látky s vynikajúcim bezpečnostným profilom. Ich povolené typy sú v EÚ striktne regulované a považujú sa za jedny z najspoľahlivejších konzervantov, ktoré chránia produkt pred plesňami a baktériami.

Silikóny

Neškodia zdraviu. Môžu však ovplyvniť vzhľad vlasov – napríklad pri mastných vlasoch alebo pri nedostatočnom umývaní môžu pôsobiť ťažko. Ich bezpečnosť to však nespochybňuje.

V skutočnosti platí, že takmer každá látka môže byť problémom, ak je použitá v nevhodnej koncentrácii alebo v produkte, ktorý nezodpovedá individuálnym potrebám používateľa.

Mnohé obavy vznikajú len z nepochopenia

Ľudia sa často boja látok, ktorých názvy znejú „chemicky“. No chemické je úplne všetko – voda, kyslík, vitamín C, aminokyseliny… To, že niečo má komplikovaný názov, ešte neznamená, že je to škodlivé.

Obavy sa často týkajú aj PEG-ov, EDTA alebo niektorých alkoholov. Mnohé z týchto látok sú vedecky veľmi dobre zhodnotené a v povolených množstvách úplne bezpečné.

Nebezpečná nie je „chemická“ látka, ale látka použitá nesprávne.

Ako funguje európska regulácia kozmetiky

Európska únia má jeden z najprísnejších systémov kontroly na svete. Každý kozmetický produkt musí pred uvedením na trh prejsť:

  • podrobným bezpečnostným hodnotením
  • povinným označovaním všetkých ingrediencií
  • registráciou v systéme CPNP
  • zákazom testovania na zvieratách

V USA napríklad výrobky nemusia prejsť predbežným posudzovaním – zodpovednosť nesie výrobca. V niektorých ázijských krajinách je ešte stále možné, že sa vyžaduje testovanie na zvieratách. Európa je tak v tejto oblasti skutočne výnimočne prísna.

Prečo ľudia veria mýtom a ako si vyberať kozmetiku s rozumom

Strach predáva. Krátky emotívny výrok sa šíri rýchlejšie než odborné vysvetlenie, ktoré vyžaduje čas a pozornosť. Ľudia chcú robiť dobré rozhodnutia, ale keď chýba kontext, siahnu po jednoduchých tabuľkách a zoznamoch „zakázaných“ látok, ktoré nie sú vždy založené na realite.

Pri výbere kozmetiky sa oplatí držať týchto zásad:

  • pozerajte sa na celkovú formuláciu produktu, nie na jednotlivé slová v zozname ingrediencií
  • sledujte transparentné značky, ktoré vysvetľujú, prečo konkrétne látky používajú
  • ak niečomu nerozumiete, obráťte sa na odborníkov, nie na virálne príspevky
  • hodnoťte, ako produkt sedí práve vašej pokožke či vlasom

Označenia ako „non toxic“ môžu znieť zodpovedne, ale často skôr mätú než pomáhajú. V Európe prechádza kozmetika prísnou kontrolou a drvivá väčšina používaných látok je pri správnom formulovaní úplne bezpečná. Namiesto zbytočného strachu má zmysel pristupovať ku kozmetike s otvorenou mysľou, kritickým uvažovaním a vedomím, že „chemické“ neznamená „nebezpečné“.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané