Leonardo da Vinci, Maurits Cornelis Escher alebo gitarový mág Jimi Hendrix – mená, ktoré dodnes symbolizujú genialitu, umeleckú výnimočnosť a schopnosť myslieť inak než väčšina ľudí. Napriek tomu, že ich spája predovšetkým jedinečný talent v rôznych oblastiach, majú ešte jednu vec spoločnú – všetci boli ľaváci. Je však možné, že za ich genialitou skutočne stojí práve preferencia ľavej ruky, alebo ide iba o ďalší populárny mýtus?
Presne touto otázkou sa nedávno zaoberal vedecký tím psychológov z prestížnej Cornellovej univerzity. Ich cieľom bolo zistiť, či existuje reálny základ v tvrdení, že ľaváci sú prirodzene kreatívnejší než praváci. Výsledky výskumu mnohých prekvapili – a pravdepodobne aj sklamali.
Keď Paul McCartney otočil gitaru hore nohami
Predtým než sa stal legendou s kapelou Beatles, mladý Paul McCartney riešil zdanlivo banálny problém – bežné gitary mu vôbec „nesedeli“. Nástroj určený pravákom držal naopak, čím vytvoril nezvyčajný, no osobitý štýl hrania. Práve jeho „prevrátená“ gitara sa stala symbolom odlišnosti a originality slávnej liverpoolskej štvorice.
McCartneyho prípad však len posilnil mýtus, že ľaváctvo znamená automatickú cestu ku kreativite a výnimočnosti. V skutočnosti za jeho úspechom nestála samotná ľavorukosť, ale schopnosť prispôsobiť sa iným podmienkam a ochota experimentovať.
Historické predsudky voči ľavákom
Ľaváctvo však zďaleka nebolo vždy vnímané ako prednosť či znamenie talentu. V európskom stredoveku mali ľaváci veľmi zlú povesť – boli spájaní s temnými silami, čarodejníctvom a čiernou mágiou. Ich netradičná preferencia bola považovaná za niečo neprirodzené a spoločensky neprijateľné.
Podobné predsudky existovali aj inde vo svete. Napríklad v tradičnej japonskej kultúre bola ľavorukosť u žien dokonca považovaná za vážny dôvod na rozvod, pretože išlo o znak spoločenskej nevhodnosti. V islamských krajinách je zase ľavá ruka dodnes vnímaná ako nečistá, pretože sa tradične používa na hygienické úkony. Podávať jedlo alebo predmety ľavou rukou sa tu stále považuje za nevhodné a prejav zlých spôsobov.
Ľaváci – tajomní, kreatívni, výnimoční?
Napriek historickým predsudkom, alebo možno práve kvôli nim, ostáva okolo ľavákov stále závoj tajomstva. Verejnosť ich často spája s talentom, umeleckou intuíciou a originálnym pohľadom na život. Ale je to skutočne pravda, alebo ide len o romantickú predstavu?
Psychológovia z Cornellovej univerzity si položili práve túto otázku. Analyzovali stovky vedeckých prác z oblasti kreativity a psychológie za posledných viac ako sto rokov, no narazili pritom na zaujímavý problém – väčšina starších štúdií bola nekvalitná alebo príliš obmedzená.
Vedecké dôkazy hovoria jasne: ľaváctvo výhodou nie je
„Na základe detailnej analýzy a precízneho hodnotenia sme zistili, že ľaváci nie sú v skutočnosti o nič kreatívnejší ako praváci. Dokonca v oblastiach, kde sa očakáva najvyššia miera kreativity, originalita či flexibilita myslenia, sú ľaváci zastúpení menej ako praváci alebo ľudia, ktorí nemajú preferenciu žiadnej ruky,“ uviedol psychológ.
Podľa jeho slov výsledky výskumu definitívne rúca mýtus o tom, že by ľavorukí ľudia mali automaticky predpoklady na výnimočné schopnosti. „Táto predstava je skôr výsledkom zaužívaných stereotypov než vedeckých faktov,“ dodáva.
Prečo mýtus o kreatívnych ľavákoch stále žije?
Napriek tomu, že dôkazy jasne hovoria proti, mýtus o kreatívnych ľavákoch stále pretrváva. Podľa vedcov sú za tým dva hlavné dôvody:
Výberové skreslenie: Médiá, ale aj samotná verejnosť, často upozorňujú len na tých ľavákov, ktorí dosiahli výnimočný úspech. Ostatných si pritom nikto nevšíma. To vytvára dojem, že ľaváci sú štatisticky talentovanejší, než je realita.
Ľavácka výnimočnosť: Ľaváci tvoria menšinu, ktorá predstavuje iba asi 10 % populácie. Preto ich ľudia automaticky vnímajú ako vzácnych a špecifických – rovnako ako vzácny talent. Táto psychologická asociácia môže ľudí viesť k mylnému záveru, že medzi vzácnosťou a talentom existuje reálne spojenie.
Kreativita nie je výsadou jednej skupiny
Psychológovia napokon pripomínajú, že tvorivosť nie je vrodená výsada úzkej skupiny „vyvolených“. Ide o schopnosť, ktorú môže rozvíjať a posilňovať prakticky každý človek. Nezáleží pritom na tom, ktorou rukou píše, hrá na gitare alebo drží štetec.
V skutočnosti je kreativita kombináciou prirodzených predispozícií, ochoty experimentovať a schopnosti vnímať veci z iného uhla pohľadu. Preto ani praváci, ani ľaváci nemajú zaručenú výhodu – každý jednotlivec musí svoju kreativitu cielene rozvíjať.
Výskum teda možno nepodporil romantické predstavy o genialite ľavákov, ale odhalil oveľa dôležitejšie posolstvo – talent a kreativita sú prístupné každému, kto má vôľu ich objaviť.
