Nechcete míňať značné sumy za kurzy komunikácie, no zároveň túžite zapôsobiť na svoje okolie? Zdá sa, že umelá inteligencia (AI) môže napomôcť nielen pri praktických úlohách či organizácii dňa, ale aj pri odhaľovaní slov a fráz, ktoré môžu vysielať negatívne signály o vašej inteligencii.
Možno ste sa nikdy nezamýšľali nad tým, že vaše výrazové prostriedky dokážu prezradiť viac, než by ste chceli. Nedávny experiment v spolupráci so štúdiou Kalifornskej univerzity však odkryl zaujímavé fakty o tom, ako určité výrazy vnímajú ľudia v rozhovoroch – a ako môžu znižovať váš kredit v očiach inteligentnejších poslucháčov.
Prečo na slovách záleží
Jazyk, ktorý bežne používame, odráža nielen našu slovnú zásobu, ale do istej miery aj to, ako uvažujeme o svete. Ak pravidelne siahate po príliš jednoduchých či naučených frázach, môže to pôsobiť ako „skratka k premýšľaniu“. Každé opakované klišé alebo nadmerne používané slovo niekedy naznačuje, že vám chýba ochota či schopnosť vyjadriť sa presnejšie.
Na druhej strane, ak sa človek vo vyjadrovaní snaží používať obsažnejšiu slovnú zásobu a vyhýba sa otrepaným pojmom, vyvoláva dojem rozhľadenosti a vyššej inteligencie. Samozrejme, nejde o to, aby ste nútene sypali z rukáva komplikované slová. Ide skôr o uvedomelé používanie jazyka, ktorý je prehľadný, ale zároveň dostatočne precízny.
1. „Super“: známka obmedzenej slovnej zásoby
Prvým „problémovým“ slovom, ktoré podľa zistení umelo-inteligenčných nástrojov (a z nich čerpajúcich štúdií) môže prezrádzať nižšie IQ, je výraz „super“. Na prvý pohľad sa zdá nevinne. V každodennej reči sa používa ako spontánny prídavok k pozitívnym veciam – napríklad „to je super“ či „mám super deň“.
Problém však nastáva, ak sa „super“ stáva všadeprítomným doplnkom namiesto pestrého opisu. Nadmerné opakovanie tejto frázy často signalizuje neschopnosť postihnúť jemné rozdiely alebo pridať detailnejšiu charakteristiku. Ak teda použijete „super“ pri všetkom, od chuti jedla až po výsledky projektu, výsledkom je pocit, že nemáte iné slovné prostriedky na vyjadrenie nuáns či hĺbky.
Ako sa vyhnúť prílišnému používaniu „super“
- Vymeňte ho za konkrétnejšie slová: „fantastický“, „výnimočný“, „ohromný“.
- Pridajte popis: namiesto „to jedlo bolo super“ skúste „to jedlo malo skvelú kombináciu chutí a je príjemne korenené“.
- Sledujte, ako často ho vyslovujete: ak zistíte, že ho používate v každom druhom výroku, skúste spomaliť tempo reči a nahradiť ho niečím výstižnejším.
2. „V podstate“: nástroj povrchného zhrnutia
Druhým slovným spojením, na ktoré upozorňujú experti aj samotné AI systémy, je „v podstate“. Mnohí ho užívajú, aby rýchlo zhrnuli komplikované témy. Skutočne sa tak môže zdať, že dokážu vysvetliť zložitosť vo dvoch slovách – avšak môže ísť o prílišné zjednodušenie.
Jedinci, ktorí tento výraz používajú príliš často, sa obvykle neponárajú do hĺbky problému. Môže to poukazovať na to, že si nechcú či nevedia dovoliť detailnejšiu analýzu. Namiesto toho zvolia rýchle zhrnutie typu: „V podstate to znamená, že…“ a následne ponúknu len povrchnú myšlienku bez kontextu.
Ako to riešiť
- Skúste si položiť otázku: „Je to naozaj iba v podstate, alebo môžem pridať viac detailov?“
- Ak vyslovíte „v podstate“, zastavte sa a vysvetlite ešte aspoň jednu či dve ďalšie vrstvy problému.
- Pri písaní textu nahraďte „v podstate“ presnejším vysvetlením a príkladmi.
3. „Samozrejme!“: keď sa maskuje nedostatočné pochopenie
„Samozrejme“ alebo ekvivalentné „to je jasné“ je tretím výrazom, ktorý umelá inteligencia (aj lingvistické výskumy) spája s ľuďmi s nižšou schopnosťou kritického myslenia. V bežnej reči to môže znieť ako suverénna fráza, no paradoxne môže skrývať úplne opačnú realitu.
Často ide o formu maskovania neistoty. Ak ste už mali kolegu či známeho, ktorý na všetko okamžite reagoval „samozrejme“, mohlo sa stať, že v skutočnosti vôbec nerozumel danému problému, ale nechcel to priznať. Tento prejav je akýmsi obranným mechanizmom – človek sa tvári, že všetko má pod kontrolou, aby neprezradil nevedomosť.
Ako rozlíšiť nevinné „samozrejme“ od obranného gesta
- Ľudia s reálnym porozumením spravidla po „samozrejme“ pripoja konkrétnu informáciu alebo dôkaz svojej znalosti.
- Tí, čo iba predstierajú istotu, zvyčajne hneď menia tému alebo sa vyhýbajú detailnejšej debate, kde by sa ich neznalosť mohla prezradiť.
- Ak zistíte, že „samozrejme“ používate výlučne na rýchle uzavretie rozhovoru, skúste radšej položiť protiotázku alebo rozvinúť myšlienku.
4. „Jednoducho povedané“: zjednodušovanie na úkor hĺbky
Medzi sporné výrazy patrí aj obrat „jednoducho povedané“. Na prvý pohľad môže signalizovať snahu vysvetliť tému prístupnou rečou. Podľa AI analýz a ďalších štúdií však nadmerné používanie tejto frázy často hovorí o tendencii vyhýbať sa komplexnosti a skutočnej hĺbke.
Ak človek stále uprednostňuje stručné zhrnutie, môže vyzerať, že neovláda komplikovanejšie argumenty alebo kontext. Samozrejme, zjednodušovanie je užitočné, keď hovoríte s niekým, kto téme nerozumie. Problém je, ak je to vaša jediná stratégia, a vy tak obchádzate možnosť diskutovať o detailoch.
Prečo by ste mali siahnuť aj po detailoch
- Diskusia o nuansách a drobnostiach vie ukázať, že sa v danej oblasti naozaj orientujete.
- Nie každý poslucháč chce iba rýchly „prehľad“ – niekedy môže oceniť dôkladnejšie vysvetlenie či širší kontext.
- Ak už použijete „jednoducho povedané“, skúste potom pridať hlbší rozbor alebo pár ilustračných príkladov.
Zjednodušovanie ako indikátor (nielen) nízkeho IQ
Vo všeobecnosti si výskumníci v jazyku všímajú, ako sa ľudia vyhýbajú zložitejším vetným konštrukciám alebo detailným opisom. Výrazy typu „v podstate“, „samozrejme“ alebo „jednoducho povedané“ môžu znamenať, že radšej rýchlo prebehneme povrch témy, než by sme sa pustili do rozvitého vysvetlenia.
Niektoré iné slová a frázy, ktoré odborníci radia používať striedmo, zahŕňajú: „akože“, „to znamená“, „vieš“, „myslím“ či dokonca neustále vsuvky ako „rozumieš?“. Práve takéto vety a slovné spojenia bývajú často signálmi, že rečník si nie je sám sebou príliš istý, prípadne nemá bohatšie vyjadrovacie schopnosti na presnejšie vystihnutie myšlienok.
Ako si zlepšiť komunikačné schopnosti
- Čítajte rôznorodú literatúru: rozširovaním slovnej zásoby z kníh či kvalitných článkov sa vyhnete prílišnej plytkosti v jazyku.
- Analyzujte vlastný prejav: môžete si občas nahrať vlastnú reč (napr. na mobil) a potom si ju spätne prehrať. Zistíte, kedy používate nadbytočné frázy.
- Skúste nahradiť „výplňové slová“ konkrétnymi faktami: miesto „v podstate“ vypovedzte konkrétne čísla, informácie alebo príklady.
- Rozprávajte sa s rôznymi ľuďmi: komunikácia s osobami z rôznych prostredí (kultúrnych či profesijných) dokáže obohatiť štýl vášho prejavu.
Frázy, ktoré prezrádzajú viac, než ste zamýšľali
Zaujímavé je, že to nie sú len jednotlivé slová, ale aj celé zaužívané slovné spojenia, ktoré môžu naznačovať nižšiu úroveň kritického myslenia. Napríklad frázy ako „v dnešnom rýchlo sa meniacom svete“ alebo „zohráva kľúčovú úlohu“ častokrát pripomínajú šablónový jazyk, ktorý nič konkrétne nehovorí.
Podobne ako pri nadmernom používaní „super“ môže ísť o automatické zapĺňanie miesta v texte bez pridaného obsahu. Niekedy sa to spája s prejavmi generovanými umelou inteligenciou, inokedy s lenivosťou, prípadne nedostatočným hlbším zamyslením pri formulovaní myšlienok.
Na záver
Je dôležité zdôrazniť, že občasné použitie slov „super“, „samozrejme“, „v podstate“ či „jednoducho povedané“ z vás nerobí človeka s nízkym IQ. Odborníci len tvrdia, že frekvencia a spôsob, akým tieto výrazy v reči zaznievajú, môže byť signálom ochudobnenej slovnej zásoby alebo úniku pred hlbšou diskusiou.
Ak chcete pôsobiť dôveryhodne a rozhľadene, skúste si poctivejšie voliť slová. Všimnite si, ako sa vyjadrujú ľudia, ktorých považujete za inteligentných či inšpiratívnych, a nechajte sa inšpirovať ich precíznosťou. Aj takáto drobná zmena môže časom prispieť k tomu, že budete vo svojom okolí vnímaní ako človek s väčšou duševnou hĺbkou a zrelosťou.
