V posledných rokoch sa pozornosť často sústreďuje na rastlinnú stravu, no objavujú sa aj práce, ktoré analyzujú, čo presne jedia ľudia v komunitách známych vysokým vekom dožitia. V niektorých z nich sa ukazuje, že dlhoročné obyvateľky a obyvatelia týchto oblastí nemajú úplne vegetariánsky jedálniček. To však neznamená, že by mäso bolo dôvodom ich dlhovekosti – realita je oveľa komplexnejšia.
Čo ukazujú výskumy dlhovekých populácií?
Najčastejšie sa skúmajú tzv. modré zóny, regióny, kde sa ľudia dožívajú mimoriadne vysokého veku. Patria sem napríklad časti Japonska, Talianska či Grécka. Tieto oblasti majú odlišné kultúry aj podnebie, no výskumníci si všimli niekoľko spoločných znakov:
- strava je prevažne rastlinná
- mäso sa jedáva zriedka, najčastejšie 1–2 razy týždenne alebo ešte menej
- porcie sú malé
- mäso pochádza z lokálnych chovov, nie z priemyselnej výroby
- pripravuje sa tradične a jednoducho – dusením či varením
V niektorých komunitách je najčastejším živočíšnym zdrojom bielkovín ryba alebo hydina, inde malé množstvo jahňacieho či bravčového mäsa. Žiadne štúdie však neuvádzajú, že by ľudia žili dlhšie preto, že jedia mäso. Ukazuje sa iba to, že v týchto populáciách nejde o prísny zákaz, no zároveň mäso nie je základom ich stravovania.
Prečo samotné mäso dlhovekosť nevysvetľuje
Vedci zdôrazňujú, že neexistuje jediná potravina, ktorá by zaručovala vysoký vek dožitia. Dlhovekosť je výsledkom súhrnu viacerých faktorov:
- pravidelného pohybu (najmä prirodzenej chôdze)
- dostatočných sociálnych kontaktov
- nízkej úrovne dlhodobého stresu
- stabilného denného režimu
- tradičného domáceho stravovania
- nižšieho príjmu kalórií
Všetky tieto prvky sa navzájom dopĺňajú a ich kombinácia vytvára prostredie, v ktorom je vysoký vek bežnejší. Strava je len jednou z mnohých súčastí.
Úloha bielkovín vo vyššom veku
Niektoré výskumy upozorňujú na to, že starší ľudia potrebujú viac kvalitných bielkovín, aby si dokázali udržať svalovú hmotu a funkčnú silu. To môže byť náročné pri prísne vegetariánskej alebo vegánskej strave, ak nie je veľmi starostlivo zostavená. Preto môže byť malé množstvo mäsa alebo rýb pre niektorých seniorov výhodné.
To však neznamená, že by bolo potrebné jesť mäso často. Ide najmä o to, že úplné vyradenie živočíšnych zdrojov bez náhrady môže viesť k nedostatku niektorých živín.
Extrémy nefungujú ani v prospech, ani proti mäsu
Neexistujú dôkazy, že každodenná konzumácia mäsa prospieva zdraviu. Rovnako však neexistujú ani dôkazy, že úplné vyradenie mäsa automaticky vedie k vyššiemu veku. To, čo ukazujú dlhoveké komunity, je skôr vyvážený, umiernený prístup:
- mäso sa konzumuje len občas
- rozhodujúca je kvalita surovín, nie množstvo
- jedlo je jednoduché, bez priemyselne spracovaných produktov
Tradičná kuchyňa ako prekvapivý spoločný menovateľ
Mnohé z týchto poznatkov sa zhodujú s tým, čo poznáme z tradičných európskych kuchýň: polievky, veľa zeleniny, celozrnné obilniny, strukoviny a malé dávky mäsa. Tieto jedlá boli bežnou súčasťou života ešte predtým, než sa začal moderný boom diét.
Vedecké štúdie tak skôr potvrdzujú, že dlhovekosť nevychádza z extrémnych prístupov, ale z celkovej rovnováhy a dlhodobých návykov.
Čo štúdia rozhodne netvrdí
Je dôležité uviesť na pravú mieru tvrdenia, ktoré v médiach môžu znieť zjednodušene:
- neexistuje dôkaz, že „mäsožravci žijú dlhšie“
- vegetariáni a vegáni sa môžu dožiť vysokého veku rovnako
- rozdiely v dlhovekosti medzi populáciami sú najmä v životnom štýle, nie v jednom type potraviny
- mäso nie je magický faktor, iba súčasť umierneného a pestrého jedálnička
Kľúčová myšlienka: nejde o množstvo mäsa, ale o celkový prístup k jedlu
Ak existuje niečo, čo dlhoveké regióny spája, je to jednoduchý princíp:
jesť menej, kvalitnejšie a bez extrémov.
Ľudia žijúci vysokého veku nejedia preto, aby splnili trend alebo ideológiu. Jedia to, čo im prirodzene vyhovuje, v malých porciách, doma a bez zhonu. A práve dlhodobý súbor takýchto nenápadných rozhodnutí je tým, čo ovplyvňuje ich zdravie.
