Každý pozná ten pocit, keď všetko ide ako po masle. Ráno vyskočíme z postele plní energie, cez deň stíhame úlohy s ľahkosťou, a večer zaspávame spokojní s tým, čo sme dosiahli. No všetci tiež poznáme dni, keď je všetko opačne. Už od rána sme unavení, podráždení, máme pocit, že sa na nás všetko rúca, a najradšej by sme sa pred svetom niekam schovali. Zdá sa vám, že to závisí len od náhody? V skutočnosti za to môže dynamické duo hormónov – kortizolu a dopamínu.
Tieto dva hormóny, hoci ich nevnímame, majú rozhodujúci vplyv na našu náladu, motiváciu a celkové zdravie. Ich vyváženosť je kľúčová – ak sa dostanú do nerovnováhy, môže to spustiť reťazec problémov fyzických aj psychických.
Kortizol a dopamín – čo vlastne robia?
Hormóny sú poslovia, ktorí prenášajú informácie po celom našom tele. Každý má svoju jedinečnú úlohu:
Kortizol – často označovaný ako stresový hormón, ktorý produkujú naše nadobličky. Je to v skutočnosti náš spojenec, ktorý nám pomáha zvládať krátkodobý stres. Kortizol nás prebúdza, zvyšuje pozornosť a pripravuje telo na rýchle reakcie („bojuj alebo uteč“). Ak je ale jeho hladina dlhodobo vysoká, môže to viesť k problémom ako nespavosť, oslabená imunita, priberanie na váhe a chronická únava.
Dopamín – hormón radosti a motivácie. Vďaka nemu cítime potešenie zo života, máme chuť sa púšťať do nových výziev, a tešíme sa aj z malých úspechov. Dopamín funguje ako vnútorný motivačný kouč, ktorý nás povzbudzuje k činnosti, a uvoľňuje sa nielen po dosiahnutí cieľa, ale aj pri samotnom očakávaní niečoho príjemného. Na druhej strane, príliš veľa dopamínu môže viesť k impulzívnosti či závislostiam, a dokonca sa môže podieľať na vzniku psychických ochorení.
Keď v tele zúri vojna medzi stresom a odmenou
Oba hormóny spolu neustále súťažia o našu pozornosť a ovplyvňujú našu psychickú pohodu. Kortizol sa nás snaží varovať pred nebezpečenstvom, zatiaľ čo dopamín nás láka k niečomu príjemnému. Táto rovnováha je však krehká.
Odborníci upozorňujú, že krátkodobý stres je v skutočnosti prospešný, pretože nás nakopne, dodá energiu a zlepší sústredenie. Keď ho navyše doplníme malými odmenami (pochvala, odpočinok, malé radosti), telo funguje výborne a náš výkon rastie.
Ak sa však stres nahromadí a odmeny chýbajú, upadneme do začarovaného kruhu, z ktorého je ťažké sa dostať von – prichádza únava, podráždenosť, demotivácia a niekedy až depresívne nálady.
Ako je možné, že na nás takto pôsobia aj obyčajné myšlienky?
Zaujímavé je, že mozog reaguje nielen na skutočné udalosti, ale aj na naše predstavy a domnienky. Ak sa napríklad obávame neúspechu, kortizol sa automaticky zvýši, akoby sme čelili reálnej hrozbe. Na druhej strane, stačí živá predstava obľúbenej aktivity alebo zaslúženej dovolenky, a mozog ihneď vyplaví dopamín, vďaka ktorému pocítime radosť a motiváciu.
Ako vysvetľuje genetička, každý z nás má inú genetickú predispozíciu k reakcii na stres. Niektorí ľudia majú prirodzene citlivejšiu takzvanú „stresovú os“ (HPA os), a preto reagujú na menšie podnety silnejšie a rýchlejšie. To znamená, že môžu byť náchylnejší na úzkosti, nespavosť alebo chronický stres. Dlhodobo vysoké hladiny kortizolu dokonca môžu viesť k zdravotným komplikáciám ako Cushingov syndróm (charakterizovaný obezitou, vysokým krvným tlakom a stratou svalovej hmoty).
Naopak, nadmerná hladina dopamínu môže spôsobiť nielen závislosti či impulzívne správanie, ale v extrémnych prípadoch prispieť aj k vážnym ochoreniam, napríklad schizofrénii.
Naučte sa vyvážiť svoj vnútorný svet
Dobrou správou je, že túto hormonálnu rovnováhu vieme ovplyvniť pomerne ľahko aj sami, a to jednoduchými zmenami v každodennom živote:
- Nečakajte len na veľké udalosti – naučte sa vychutnávať aj maličkosti, ako kávu na slnku, krátku prechádzku alebo chvíľku s obľúbenou knihou. Mozog totiž nevníma rozdiel medzi veľkou a malou odmenou. Každá radosť pomáha produkovať dopamín.
- Zvládajte stres aktívne – vyskúšajte relaxačné techniky, meditáciu, mindfulness, pravidelne cvičte, choďte do prírody alebo si doprajte jogu. Všetko, čo pomáha znižovať kortizol, zároveň zlepšuje váš celkový stav.
- Udržujte balans medzi aktivitou a oddychom – nezabúdajte, že aj vaše telo potrebuje odpočinok, aby mohlo podávať dobrý výkon. Kombinujte produktívne dni s pokojnými večermi alebo relaxačnými víkendmi.
Pomôcť môžu aj adaptogénne rastliny ako ashwagandha či maca, ktoré sú známe schopnosťou znížiť dopad stresu na organizmus, stabilizovať náladu a zvýšiť psychickú odolnosť.
A na záver – ak máte pocit, že vás stres prevalcuje, možno je čas spomaliť, vypnúť telefón, odpojiť sa od povinností a dopriať si čas pre seba. Vaša hlava aj telo vám za to určite poďakujú, a možno objavíte, že šťastie je často práve v drobnostiach, ktoré ste doteraz prehliadali.
