Slovo „stres“ väčšina z nás vníma skôr negatívne. Spájame si ho s napätím, únavou či zdravotnými problémami. V skutočnosti však stres nie je jednofarebný pojem. Popri jeho škodlivej podobe existuje aj forma, ktorá nám môže pomáhať zvládať náročné situácie, podporovať výkon a dokonca aj dočasne posilniť telesné funkcie.
Túto prospešnú podobu krátkodobého napätia nazývame eustres.
Čo je eustres a prečo je odlišný od škodlivého stresu
Eustres predstavuje pozitívny typ stresu, ktorý je krátky, zvládnuteľný a dokáže človeka motivovať k lepším výkonom. Naopak, dlhodobý a preťažujúci stres, označovaný ako distres, môže narúšať fyzické aj psychické zdravie.
Z hľadiska tela sú reakcie na oba typy stresu podobné. Zvýši sa srdcová frekvencia, hormóny stresovej reakcie sa vyplavujú do krvi a mozog pracuje rýchlejšie. Rozdiel spočíva v tom, že eustres trvá krátko, nepresahuje naše možnosti a telo sa po ňom dokáže rýchlo vrátiť do rovnováhy.
Krátkodobý stres a jeho vplyv na imunitu
Dlhodobý stres je pre imunitu jednoznačne škodlivý — spôsobuje vyčerpanie organizmu, zhoršuje obranyschopnosť a oslabuje reakcie na infekcie.
Pri krátkodobom strese však telo reaguje inak.
Overené účinky krátkodobého stresu na imunitu:
- môže dôjsť k rýchlej mobilizácii niektorých imunitných buniek
- tieto bunky sa na krátky čas presúvajú do oblastí, kde sú najviac potrebné, napríklad do kože alebo slizníc
- efekt je dočasný a slúži ako príprava na situácie, ktoré môžu vyžadovať rýchlu reakciu
Neznamená to, že stres „posilňuje imunitu“ dlhodobo. Ide skôr o krátke preladenie organizmu, ktoré potom rýchlo odoznie.
Dôležitú úlohu zohráva aj psychika. Ľudia, ktorí v strese cítia podporu okolia alebo si stresové situácie dokážu vysvetliť ako zvládnuteľné výzvy, majú zvyčajne miernejšie negatívne reakcie tela.
Vplyv krátkodobého stresu na mozog a myslenie
Výskumy potvrdzujú, že mierne zvýšené napätie môže na určitý čas zlepšiť pozornosť, reakčný čas či schopnosť sústrediť sa. Je to prirodzený mechanizmus, ktorým sa telo pripravuje na výkon.
Čo je vedecky overené:
- krátkodobý stres môže zlepšiť bdelosť a schopnosť reagovať
- podporuje krátkodobé sústredenie, najmä v náročných situáciách
- ak však trvá príliš dlho, účinkom sa mení — pamäť a kognitívne funkcie začnú klesať
Niektoré vedecké štúdie naznačujú, že istá dávka akútneho stresu môže ovplyvniť procesy v mozgu spojené s učením, avšak tieto poznatky nie sú zatiaľ jednoznačné. Isté však je, že dlhodobý stres mozog vyčerpáva.
Bežné situácie, v ktorých sa objavuje zdravý stres
Eustres vzniká v situáciách, ktoré sú náročné, ale zároveň zvládnuteľné. Človek z nich často cíti nielen napätie, ale aj motiváciu či vzrušenie.
Fyzická aktivita
Cvičenie primeranej intenzity prirodzene zvyšuje aktivitu organizmu. Prechádzky, plávanie, beh či jóga sú typické aktivity, pri ktorých sa objavuje príjemná dávka zdravého stresu, ktorá podporuje energiu a zlepšuje náladu.
Nové životné udalosti
Začiatok novej práce, presťahovanie sa či cestovanie prinášajú určitú mieru napätia, no zároveň príležitosť na rast. Telo reaguje zvýšenou aktivitou, ale zároveň človek cíti motiváciu.
Učenie a duševný rozvoj
Nové zručnosti, štúdium alebo kreatívna práca môžu spôsobiť mierny stres, ktorý pomáha udržať pozornosť a podporuje produktivitu.
Sociálne výzvy
Verejné vystúpenie, pracovný pohovor alebo prezentácia pred publikom často vyvolávajú nervozitu. Ak však situácia nie je dlhodobo preťažujúca, môže tento typ stresu človeku pomôcť podať lepší výkon.
Kedy sa pozitívny stres mení na škodlivý
Eustres je prospešný len vtedy, keď:
- trvá krátko
- je vyvážený dostatočným oddychom
- človek má pocit kontroly
- nenarastá do dlhodobého psychického tlaku
Ak stres trvá týždne alebo mesiace, telo sa vyčerpáva. Hladiny stresových hormónov zostávajú zvýšené, narúša sa spánok, oslabuje imunita a objavujú sa psychosomatické problémy.
Zhrnutie: Pravdivý obraz „dobrého stresu“
- Krátkodobý stres môže byť prospešný, pretože zlepšuje bdelosť, sústredenie a dočasne aktivuje obranné mechanizmy.
- Dlhodobý stres je vždy rizikový a môže poškodiť zdravie.
- Rozhodujúca je intenzita, dĺžka trvania a to, či človek má stresovú situáciu pod kontrolou.
- Eustres nás môže motivovať a podporovať výkon, zatiaľ čo distres výkon oslabuje.
