Strach z ihiel má každý štvrtý dospelý. Počas života nás čaká priemerne 165 vpichov

Zdieľať
strach z injekcie
strach z injekcie Foto: www.shutterstock.com

Obava z ihiel patrí medzi najrozšírenejšie ľudské strachy. Kým niektoré fóbie sú viac nepríjemnosťou než skutočným problémom, strach z injekcií má vážne zdravotné dôsledky. Podľa výskumov ním trpí približne štvrtina dospelých a až tri štvrtiny detí. Asi 10 % ľudí sa kvôli nemu úplne vyhýba očkovaniu alebo akýmkoľvek zákrokom spojeným s ihlami.

Hoci väčšina ľudí nie je z injekcií nadšená, odhady hovoria, že priemerný zdravý človek počas života absolvuje najmenej 165 vpichov. Patria sem očkovania, odbery krvi, rôzne terapeutické injekcie či odbery tkanív. U chronicky chorých, napríklad u diabetikov, je počet vpichov taký vysoký, že ho už nemožno ani spočítať.

Pre niekoho je vpich obyčajnou nepríjemnosťou, pre iných však doslova nočnou morou.

Keď vpichy sprevádzajú celé detstvo

Jedna matka opisuje, ako jej dcéra od pol roka trpela syndrómom periodických horúčok, ktorému vtedy ešte nikto nerozumel. Každé tri až štyri týždne dostávala vysoké teploty presahujúce 40 °C. Lekári pátrali po príčine – a znamenalo to neustále odbery. Dievčatko sa natoľko bálo, že pri jednom z nich ju museli držať až tri sestry.

V dvoch rokoch jej lekár na ORL „pre istotu“ prepichol uši, hoci nebolo jasné, či to má vôbec zmysel. Matka ju držala v náručí, zatiaľ čo dieťa kričalo a tiekla mu krv. Spomienka na tento traumatizujúci moment ju desí dodnes.

Keď neskôr dcéra dostala správnu diagnózu, mala za sebou už viac vpichov, než je celoživotný priemer u zdravého človeka.

Odkiaľ sa berie strach z ihiel?

Odborníci upozorňujú, že najčastejšie ide o následok traumatickej skúsenosti z detstva. Nárast tohto strachu sa často spája aj s opakovanými očkovaniami. Zohrať môže úlohu prístup lekára, ale aj genetika. Ak má z ihiel hrôzu rodič, neraz ju preberie aj dieťa.

Z evolučného hľadiska je strach z vpichov pomerne nový – ihla bola vynájdená až v roku 1844 írskym lekárom Francisom Ryndom. Niektorí vedci sa však domnievajú, že ide o pozostatok pudu sebazáchovy, pretože väčšina úmrtí v dávnej minulosti súvisela so zraneniami spôsobenými zubami, tesákmi, pazúrmi, nožmi či oštepmi.

Strach ovplyvňuje aj zdravotnú starostlivosť

Mnohí ľudia svoj strach nedávajú navonok, no ich vnútorné napätie výrazne zasahuje do dodržiavania liečby. Podľa výskumu až 94 % pacientov s inzulínovou pumpou pociťuje fyzické prejavy úzkosti pri jej zavádzaní.

Strach z ihiel nie je cudzí ani samotným lekárom. Neurochirurg priznal, že odbery krvi radšej vynecháva. Pediater sa o svoj celoživotný strach otvorene delí – tvrdí, že jeden z každých štyroch dospelých je na tom rovnako.

Americký prieskum z roku 2021 ukázal, že až 52 % neočkovaných dospelých neabsolvovalo vakcináciu proti COVID-19 práve kvôli strachu z ihiel.

Ako lekári pomáhajú prekonávať paniku

Lekári skúšajú rôzne prístupy, aby pacientov zbavili paniky. Na Novom Zélande vznikli špeciálne oddelenia, kde miesto vpichu najprv znecitlivili lidokaínom alebo chladivým vibračným prístrojom. Výsledkom bolo, že po troch mesiacoch sa strach pacientov znížil o polovicu.

V nemeckom Inštitúte Maxa Plancka využívajú systematickú terapiu – pacienti sa najprv pozerajú na fotografie ihiel, potom na videá, neskôr absolvujú drobný vpich do prsta a až napokon odber krvi. Takto sa postupne zbavujú fóbickej reakcie.

U detí sa často osvedčí rozptýlenie hrou alebo rozprávkou, u dospelých zasa mentálne úlohy typu „nájdi rozdiely“ či dokonca nadávanie. Zaujímavé je, že výskum ukázal, že silné nadávky môžu zvýšiť toleranciu bolesti až o tretinu.

Strach z ihiel u Slovákov a Čechov

Ani v našich končinách nie je situácia iná. Podľa prieskumu má pätina Slovákov strach z odberu krvi, pričom štyri percentá ho pociťujú ako extrémne stresujúci. Až desatina ľudí sa kvôli obavám vyhýba návšteve lekára, čo vedie k zanedbávaniu prevencie.

Najčastejšou príčinou je samotná ihla (40 %), nasledovaná obavou z bolesti, pohľadu na krv, nevoľnosti či straty vedomia.

Odborníci zdôrazňujú, že prístup zdravotníka hrá kľúčovú úlohu. Milé správanie, trpezlivosť a jasná komunikácia dokážu výrazne znížiť úzkosť pacienta.

Sedem tipov, ako zmierniť obavy pri odbere krvi

  1. Večer pred odberom sa šetrite – vyhnite sa alkoholu, ťažkému jedlu aj športu.
  2. Dobre sa vyspite – spánok stabilizuje organizmus a výsledky odberu budú presnejšie.
  3. Na odber choďte nalačno – voda je povolená, jedlo a sladké nápoje nie.
  4. Dodržujte pitný režim – hydratácia uľahčí samotný odber.
  5. Nebojte sa požiadať o pomoc – ak máte sklony k mdlobám, povedzte to zdravotníkovi.
  6. Zamestnajte myseľ – hudba v slúchadlách alebo tiché počítanie pomôžu odpútať pozornosť.
  7. Po odbere si doprajte oddych – posaďte sa, napiť sa vody a vyhnite sa fyzickej námahe.

Dá sa strach prekonať

Niektorí ľudia nakoniec dokážu svoj strach obrátiť vo vlastný prospech. Príkladom je dievča, ktoré sa rozhodlo darovať krv. Pochopila, že ak to bude jej vlastné rozhodnutie a navyše pomôže iným, vpichy budú menej desivé. Postupne sa jej fóbia stratila.

Strach z ihiel teda nie je len drobnou nepríjemnosťou – pre mnohých môže byť vážnou prekážkou v starostlivosti o zdravie. Dobrou správou je, že existuje množstvo ciest, ako ho zmierniť alebo prekonať – od terapeutických postupov až po jednoduché tipy, ktoré zvládne každý.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané