Strácate slová a mená? Môže ísť o varovné znamenie zhoršujúcich sa kognitívnych funkcií

Zabudnúť občas meno vzdialeného známeho, nedokázať si spomenúť na konkrétne slovo alebo bezradne hľadať kľúče po byte – takéto situácie sú bežnou súčasťou života takmer každého človeka. Niekedy sa nám to stáva, keď sme v strese, unavení alebo rozptýlení. Otázka však znie, kedy ide o prirodzený prejav preťaženia mozgu a kedy to už môže signalizovať vážnejší kognitívny problém.

Ako sa vyrovnávame s pribúdajúcim vekom

S pribúdajúcim vekom sa naše telo nevyhnutne mení a rovnako sa mení aj náš mozog. Postupne sa môže zhoršovať najmä schopnosť rýchlo spracovávať informácie, dlhšie nám môže trvať riešenie zložitejších úloh, a niektorí ľudia si začínajú všímať, že už nie sú takí mentálne „svieži“ ako kedysi. Znamená to však automaticky, že ide o demenciu? Nie vždy. Prirodzený pokles kognitívnych funkcií je do istej miery normálny jav a nevyhneme sa mu takmer nikto. Dôležité je rozpoznať, kedy už tieto zmeny presahujú bežný rámec a začínajú negatívne zasahovať do každodenného života.

Príčiny bežného zabúdania

Ľudská pamäť je mimoriadne komplexný systém, ktorý môže zlyhať z rôznych dôvodov. Občasné výpadky v pamäti sa obyčajne spájajú s:

• Preťažením informáciami: V dnešnej dobe nás atakujú desiatky notifikácií, e-mailov a telefonátov. Mozog môže byť presýtený a neuloží všetko tak, ako by sme chceli.
• Stresom: Pod vplyvom stresových hormónov mozog nedokáže pracovať optimálne. Dokonca i krátkodobé napätie, napríklad pred dôležitou skúškou či pracovným pohovorom, dokáže zahmlieť našu schopnosť vybaviť si veci.
• Únavou: Nedostatok spánku a dlhodobá únava znižujú celkovú koncentráciu a zhoršujú schopnosť uchovávať a vyvolávať spomienky.
• Rozptýlenou pozornosťou: Ak robíte viacero vecí naraz alebo sa pozeráte do telefónu, kým hovoríte s niekým iným, mozog nedostane dostatok priestoru na riadne spracovanie informácií.

Bežné zabúdanie samo osebe zvyčajne nie je dôvodom na obavy. Problémom sa stáva až vtedy, keď výpadky pamäti začnú byť také časté a intenzívne, že človeku výrazne sťažujú, prípadne až znemožňujú jeho bežný každodenný život.

Kognitívny pokles: tri stupne zmien

Podľa odborníkov môžeme hovoriť o troch rôznych úrovniach kognitívnych zmien, ktoré sa líšia najmä intenzitou a dopadom na každodenné fungovanie:

1. Bežné zabúdanie
   Sem patria občasné „okná“ – neviete si spomenúť na meno známeho, hľadáte mobilný telefón, ktorý máte vo vrecku, či krátkodobo stratíte niť myšlienok. Tieto drobné lapsusy súvisia s prirodzeným starnutím a nemusia byť predzvesťou ničoho vážneho.

2. Mierna kognitívna porucha (MCI – Mild Cognitive Impairment)
   V tejto fáze si už človek viac uvedomuje, že zabúda, a môže to pociťovať čoraz intenzívnejšie. Pamäťové výpadky však ešte spravidla nebránia v samostatnom zvládaní bežných úloh, ako je varenie, nakupovanie alebo platenie účtov. Niektorí ľudia s MCI sa nikdy nedopracujú k žiadnej forme demencie; u iných sa, žiaľ, stav postupne zhoršuje.

3. Demencia
   Ak sa kognitívne funkcie natoľko zhoršia, že už človek nedokáže samostatne fungovať, zabúdanie môže byť spojené napríklad s neschopnosťou orientovať sa v priestore, neschopnosťou spomenúť si na najnovšie udalosti alebo s veľkými ťažkosťami pri komunikácii. V takom prípade už hovoríme o demencii, ktorá môže mať viacero príčin, pričom jednou z najznámejších je Alzheimerova choroba.

Čo môže pamäť zhoršovať

Na pamäť a celkové kognitívne schopnosti vplýva veľké množstvo faktorov. Medzi tie, ktoré môžeme len ťažko ovplyvniť, patrí starnutie, prípadne genetické predispozície. Existujú však i rizikové faktory, ktoré má človek aspoň čiastočne vo vlastných rukách:

• Chronický stres: Dlhodobý stresový stav vedie nielen k fyzickým problémom, ale môže podstatne oslabiť aj výkon mozgu.
• Nedostatok spánku: Spánok je kľúčovým obdobím, kedy sa v mozgu ukladajú dôležité informácie. Ak ho máme menej, pamäť trpí.
• Nesprávne stravovanie: Prejedanie sa jednoduchými cukrami, nedostatok živín či zanedbávanie ovocia a zeleniny sa môžu negatívne podpísať na našich mentálnych funkciách.
• Nízka miera pohybu: Sedavý spôsob života priamo prispieva k znižovaniu fyzickej kondície, čo sa postupne môže prejaviť aj v horšej cirkulácii krvi a v menšom prísune kyslíka do mozgu.

Aktivity posilňujúce mozog

Dobrou správou je, že pre zlepšenie pamäte a bystrosti môžeme sami urobiť pomerne veľa. Kľúčom je zapojiť mozog do pravidelnej „mentálnej posilňovne“. Skúste si preto vyhradiť aspoň pár minút denne na tieto aktivity:

• Riešenie hlavolamov, krížoviek, sudoku či hádaniek: Všetky tieto úlohy trénujú logické myslenie, sústredenie a slovnú zásobu.
• Hranie spoločenských a strategických hier: Môže ísť napríklad o šach, scrabble alebo rôzne kartové hry, ktoré vyžadujú, aby ste premýšľali a plánovali dopredu.
• Čítanie a písanie: Čítanie kníh, novín či článkov a následná diskusia o prečítanom texte dokáže výborne stimulovať pamäť. Podobne funguje aj písanie denníka či blogu.
• Učenie sa nových vecí: Zapisovanie sa do jazykových kurzov alebo skúšanie nových kreatívnych aktivít (napríklad hra na hudobný nástroj) udržiava mozog v strehu.

Výživa pre mozog

Strava hrá dôležitú úlohu nielen pri udržiavaní zdravej hmotnosti a fyzického zdravia, ale aj pri podpore mozgových funkcií. Existujú potraviny, ktoré sú známe svojím pozitívnym vplyvom na činnosť mozgu:

• Omega-3 mastné kyseliny: Nachádzajú sa najmä v tučných rybách (losos, sardinky), ľanových a chia semienkach.
• Bobuľové ovocie: Predovšetkým čučoriedky či maliny obsahujú antioxidanty podporujúce zdravie mozgových buniek.
• Listová zelenina: Špenát, kel či rukola sú bohaté na vitamíny a minerály prospešné pre nervovú sústavu.
• Kurkuma: Vďaka obsahu kurkumínu má protizápalové vlastnosti a môže podporovať pamäť.

Naopak, treba sa vyhýbať nadmernej konzumácii cukru a ultraspracovaných potravín, ktoré môžu viesť k výkyvom energie a oslabeniu pozornosti.

Spánok a zvládanie stresu

Dlhodobý nedostatok spánku sa môže prejaviť nielen na fyzickom zdraví, ale priamo bráni mozgu v regenerácii. Práve počas spánku prebiehajú dôležité procesy, pri ktorých sa informácie z predchádzajúceho dňa konsolidujú do dlhodobej pamäte. Aby ste si udržali dobrú pamäť, snažte sa dodržiavať pravidelný spánkový režim s ideálne 7–8 hodinami kvalitného spánku denne.

Stres je ďalší kľúčový faktor, ktorý v tele podporuje uvoľňovanie hormónov (napríklad kortizolu), čo dokážu negatívne ovplyvniť fungovanie mozgu. Pomôcť môže cielená relaxácia, meditácia, pravidelná fyzická aktivita či venovanie sa koníčkom, ktoré vás bavia a upokojujú.

Kedy vyhľadať pomoc

Ak máte pocit, že zabúdanie u vás alebo u vašich blízkych prekračuje bežné medze, prípadne ak spozorujete aj iné varovné príznaky (napríklad výrazné problémy s rečou, písaním, orientáciou či opakované straty predmetov), je vhodné poradiť sa s odborníkom. Praktický lekár vás môže odporučiť k neurológovi alebo psychológovi, ktorí vykonajú testy na zistenie rozsahu kognitívnych zmien. Včasná diagnóza umožní aspoň čiastočne zlepšiť stav pomocou liekov, terapie a cielenej stimulácie pamäte.

Zhrnutie

Príležitostné zabúdanie je prirodzenou súčasťou života a zvyčajne nemá vážnejšiu príčinu. Ak však zistíte, že výpadky pamäte sú čoraz častejšie, vyrušujú vás pri bežných činnostiach a začínate sa vďaka nim cítiť neistí, neodkladajte riešenie tohto problému. Sústreďte sa na zdravý životný štýl – dostatočný spánok, vyváženú stravu s dostatkom živín, pravidelnú fyzickú aktivitu a mentálne cvičenia. Zároveň si uvedomte, že ak kognitívne zmeny prerastú do vážnejších foriem, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Včasná diagnostika a vhodná starostlivosť dokážu do značnej miery zlepšiť kvalitu života a udržať mozog v kondícii aj v pokročilejšom veku.