Zdravá sebareflexia je prospešná – pomáha nám uvedomiť si, čo môžeme zlepšiť, a motivuje nás k rastu. Problém však nastáva vtedy, keď sa snaha o dokonalosť zmení na neustálu sebakritiku. Podľa viacerých psychologických štúdií nadmerný perfekcionizmus môže súvisieť s intenzívnejším prežívaním chronickej bolesti a so zhoršeným duševným zdravím.
Súvisiace video: Chronická bolesť chrbta
Videomateriál môže poslúžiť ako ilustračný doplnok k téme zvládania bolesti chrbta. Nejde o priamy výstup z uvedených štúdií, ale o praktické informácie pre bežného diváka.
Čo ukázal výskum
Vedci z austrálskej Murdoch University a kanadskej Athabasca University analyzovali dáta od viac než tisícky dospelých ľudí vo veku od 18 do 65 rokov. Polovica z nich trpela chronickou bolesťou trvajúcou dlhšie ako tri mesiace, druhá polovica bola bez týchto ťažkostí.
Účastníci vypĺňali dotazníky hodnotiace osobnostné črty, úroveň perfekcionizmu a sebakritiky. Výsledky ukázali, že ľudia s chronickou bolesťou dosahovali vyššie hodnoty perfekcionizmu a častejšie mali sklony k sebakritike než zdraví účastníci.
Vedúci výskumu vysvetlil:
„Ľudia trpiaci chronickou bolesťou sa často cítia frustrovaní z toho, že nezvládajú každodenné úlohy tak, ako by chceli. Mnohí majú pocit, že neustále zlyhávajú alebo nespĺňajú očakávania – vlastné aj cudzie. Tento tlak môže zvyšovať psychické napätie a tým aj subjektívne vnímanie bolesti.“
Inými slovami, perfekcionizmus sám osebe nespôsobuje bolesť, no môže zhoršiť to, ako ju človek vníma a znáša.
Sebakritika ako rizikový faktor
Podľa výskumov je sebapodceňovanie a neustála sebakritika psychologickým rizikovým faktorom. Keď človek prežíva zlyhanie, má tendenciu sa trestať alebo urážať, čím vytvára vnútorný vzorec negatívneho myslenia.
Tento vzorec môže viesť k vyššiemu stresu, úzkosti, depresívnym stavom a u ľudí s chronickou bolesťou aj k zhoršenému zvládaniu fyzických symptómov.
Výskumy taktiež ukazujú, že sebasúcit (self-compassion) – teda schopnosť byť k sebe láskavý v ťažkých situáciách – môže fungovať ako ochranný faktor. Ľudia, ktorí sa dokážu k sebe správať s pochopením namiesto kritiky, často vnímajú bolesť ako menej vyčerpávajúcu a zotavujú sa rýchlejšie.
Čo hovorí moderná psychológia
Perfekcionizmus nie je len osobnostná črta – v niektorých prípadoch môže byť transdiagnostickým faktorom, teda spoločným znakom viacerých psychických porúch.
Podľa Národného inštitútu zdravia (NIH) nadmerný perfekcionizmus:
- zvyšuje zraniteľnosť voči stresu
- zhoršuje priebeh úzkostných a depresívnych porúch
- a môže brzdiť terapeutické zmeny, pretože človek sa obáva zlyhania aj pri práci na sebe
Nie všetci perfekcionisti však trpia – mierny perfekcionizmus môže byť naopak prospešný, ak motivuje k rozvoju bez nadmerného tlaku. Rozhodujúce je, či človek vie prijať aj nedokonalý výsledok bez sebaodsúdenia.
Ako sa dá pomôcť
Liečba chronickej bolesti je komplexná – zahŕňa nielen medikamentóznu terapiu, ale aj psychologickú podporu.
Odborníci preto odporúčajú zamerať sa na budovanie psychickej odolnosti a zníženie sebakritiky.
Pomôcť môžu najmä tieto prístupy:
- Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) – pomáha meniť negatívne myšlienkové vzorce.
- Mindfulness a meditácia – zlepšujú schopnosť vnímať prítomný okamih bez posudzovania.
- Tréning sebasúcitu (Self-Compassion Training) – učí, ako reagovať na vlastné zlyhania s porozumením.
- Podporné skupiny – umožňujú zdieľať skúsenosti s ľuďmi s podobnými ťažkosťami.
Tieto metódy môžu znížiť psychické napätie, podporiť lepší spánok a zlepšiť vnímanie bolesti bez nutnosti zvyšovať dávky liekov.
Záver: Dokonalosť nie je cieľ, ale pasca
Perfekcionizmus môže na prvý pohľad pôsobiť ako silná stránka – túžba po najlepšom výkone, zodpovednosť, precíznosť.
Ak sa však zmení na neustály tlak, sebakritiku a strach zo zlyhania, môže spôsobiť viac škody než úžitku.
Vedecké dôkazy hovoria jasne:
Tí, ktorí dokážu byť k sebe láskavejší, zvládajú bolesť aj stres lepšie.
Nie je nutné byť dokonalý, aby bol človek spokojný. Stačí byť k sebe spravodlivý – a niekedy aj odpúšťajúci.
