V dávnych dobách ľudia nemali k dispozícii moderné technológie, drony ani rakety. Napriek tomu dokázali vyvinúť také zbrane, ktoré boli natoľko účinné, že menili beh dejín. Niektoré z nich boli celkom jednoduché, zatiaľ čo iné prekvapovali technickou rafinovanosťou.
Tieto historické zbrane nie sú len obyčajnými predmetmi z dreva a kovu. Boli to nástroje, ktoré ovplyvnili celé národy a ktoré sa hlboko vryli do pamäti ľudí. Niektoré z nich možno poznáte, iné vás určite prekvapia, a niektoré možno dokonca vyvolajú aj zimomriavky.
Chopeš: Egyptský meč so smrtiacou krivkou
Chopeš je zvláštny egyptský meč, ktorý na prvý pohľad vyzerá skôr ako poľnohospodársky nástroj na žatvu obilia. Práve tento zakrivený tvar bol však jeho najväčšou výhodou. Pri údere totiž nielenže ľahko prenikol cez kožu a svaly, ale bol schopný protivníkovi vyraziť z ruky aj štít alebo inú zbraň.
V boji bola táto vlastnosť neoceniteľná. Chopeš bol však viac než len vojenskou zbraňou – často ho ako symbol moci a autority nosili aj egyptskí faraóni. Verili, že tento meč ochráni Egypt pred chaosom a zaručí poriadok.
Atlatl: Nenápadný vrhač oštepov s prekvapujúcou silou
Táto jednoduchá drevená pomôcka na vrhanie oštepov možno pôsobí nevinne, no zdanie klame. Atlatl, prastarý predchodca dnešných balistických zbraní, dokázal pomocou princípu páky vrhnúť oštep s oveľa väčšou silou a do väčšej vzdialenosti, než by bol schopný samotný človek.
Nešlo o žiadnu hračku – oštep vystrelený pomocou atlatlu mal dostatok energie, aby prenikol kožou, kosťami a dokonca aj ľahším brnením. Bol rozšírený na viacerých kontinentoch od Austrálie po Severnú Ameriku a predstavoval významnú vojenskú výhodu tam, kde ešte neexistovali luky.
Sarissa: Kopija dlhšia ako jazdecký kôň
Keď macedónsky kráľ Filip II. premýšľal, ako vylepšiť bojové schopnosti svojej armády, prišiel s jednoduchou, no geniálnou myšlienkou. Namiesto bežných krátkych kopijí vybavil svojich vojakov extrémne dlhými kopijami – sarissami, ktoré merali päť až sedem metrov.
Výsledok bol ohromujúci. Macedónska falanga vytvorila nepreniknuteľnú stenu plnú ostrých hrotov, cez ktorú bolo takmer nemožné sa dostať. Nepriateľské jednotky často skončili nabodnuté skôr, než sa vôbec dostali k boju zblízka. Dĺžka sarissy navyše pôsobila psychologicky – často stačil pohľad na „železný les“, aby nepriateľ stratil odvahu.
Katana: Meč ako majstrovské umelecké dielo
O japonskej katane sa toho napísalo mnoho, no len ťažko možno vyjadriť všetku jej výnimočnosť. Nešlo len o krásu a dokonalosť remeselného spracovania, ale predovšetkým o jej praktickosť. Katana bola dokonale vyvážená, ľahká a nesmierne ostrá, vďaka čomu sa stala najobávanejšou zbraňou samurajov.
Zámerom katany nebolo drviť kosti, ale urobiť čistý a precízny rez. Skúsený samuraj dokázal jedným pohybom preťať protivníka od ramena až k pásu. Duel často skončil ešte skôr, než vôbec začal. Práve táto elegancia a smrtiaca presnosť povýšila katanu na legendu medzi zbraňami.
Čínska kuša: Smrtiaci nástroj bez námahy
Kým sa v Európe stále bojovalo s lukmi, v Číne už dávno vymysleli kušu, a dokonca aj jej opakovaciu verziu – chu-ko-nu. Výhodou kuše bola jednoduchosť použitia. Nebolo potrebné dlhoročné tréningy ani mimoriadna sila. Stačilo len natiahnuť mechanizmus, namieriť a vystreliť.
Kuša vystreľovala šípy takou silou, že dokázali bez problémov preniknúť aj cez ťažké brnenie. Čínske armády využívali celé oddiely kušníkov, ktorí zasypávali nepriateľov smrteľnými projektilmi. Ak ste nemali štít alebo spoľahlivý úkryt, pravdepodobne ste dlho neprežili.
Chakram: Ostrý kruh, ktorý zabíjal z diaľky
Zbrane nemusia byť veľké ani masívne, aby boli smrtiace. Dokonalým príkladom je chakram, kovový kruh pochádzajúci z Indie. Tento nenápadný disk sa používal na hádzanie a bol mimoriadne ostrý. Pri hode sa roztočil a letel vzduchom ako bumerangová žiletka.
Indickí bojovníci ho nosili pripevnený na hlave, okolo zápästia alebo za opaskom. Chakram dokázal zabiť protivníka z veľkej diaľky, no používal sa aj v boji nablízko. A ak bol ešte aj napustený jedom, stačil jediný malý rez a bolo po všetkom. Nepriateľ často ani netušil, odkiaľ prišla smrteľná rana.
Tieto staroveké zbrane dokazujú, že kreativita a vynaliezavosť boli vo vojnách často dôležitejšie než sila a početnosť armád. História ukazuje, že práve schopnosť prekvapiť bola neraz rozhodujúcim faktorom víťazstva.
