Hovorí sa, že srdce dokáže puknúť žiaľom, bolieť od smútku či dokonca pretekať láskou. V bežnom jazyku ide o metafory, ale niečo na nich predsa len je. Hoci emócie vznikajú v mozgu, srdce na ne reaguje tak citlivo, že v mnohých situáciách je práve ono prvým orgánom, ktorý dá najavo, čo prežívame. A táto reakcia sa ešte znásobí, keď sme pod tlakom alebo v dlhodobom strese.
Prečo sa srdce považovalo za sídlo emócií
Už v staroveku ľudia verili, že srdce je centrom citov, odvahy či strachu. Dnes vieme, že skutočným „riadiacim centrom“ je mozog, no moderná medicína zároveň potvrdzuje, že srdce má vlastný jemný regulačný systém. Ten reaguje na hormóny, autonómny nervový systém a celkové psychické naladenie človeka.
Keď sa zľakneme, nahneváme alebo naopak prežívame prudkú radosť, srdce okamžite zrýchli, spomalí či zmení rytmus. Aj preto sa dodnes používa obrazné označenie, že je to „orgán emócií“. Niektoré pocity mu prospievajú, no iné ho neúprosne zaťažujú – najmä stres, ktorý sa na nás môže nalepiť nenápadne a pokojne aj bez logickej príčiny. A pred sviatkami to platí dvojnásobne.
Stres a srdce: prepojenie, ktoré nemožno ignorovať
Vzťah medzi srdcom a psychikou je veľmi tesný. Pri dlhodobom strese telo vyrába zvýšené množstvo kortizolu a adrenalínu. Tieto hormóny síce krátkodobo zvyšujú výkonnosť, no ak sú v tele prítomné neustále, výrazne zvyšujú krvný tlak, zrýchľujú tep a zaťažujú cievy. V konečnom dôsledku to môže viesť k vysokému tlaku, rozvoju aterosklerózy a ďalším srdcovo-cievnym ochoreniam.
„Stres je pre organizmus ako jazda s nohou na plyne a zároveň so zatiahnutou ručnou brzdou. Krátku chvíľu sa to dá vydržať, no z dlhodobého hľadiska je to deštruktívne,“ hovorí klinická psychologička.
Úplne sa stresu v dnešnom svete vyhnúť nedá. Dá sa však zmierniť jeho dopad, aby telu – a hlavne srdcu – neškodil viac, než je nevyhnutné.
Ako si uľaviť, keď sa stres začína kopiť
Najmä pred Vianocami mnohí bojujú so zoznamom povinností, ktorý sa zdá nekonečný. Pracovné úlohy, rodinné stretnutia, prípravy, nákupy, uzávierky… A hoci sa na väčšinu týchto vecí vlastne tešíme, v strese si ich nedokážeme užiť.
Preto sa oplatí mať pripravenú „osobnú lekárničku prvej pomoci“ – psychickú aj fyzickú.
Nemusí ísť o nič komplikované. Niekto si do kabelky vloží slúchadlá, obľúbenú vôňu alebo malý zápisník. Dôležité však je, aby ste si už od novembra alebo aspoň od začiatku decembra začali vedome trénovať techniky upokojenia.
Čo môže pomôcť:
- Denné dýchacie cvičenie – stačí pár minút. Keď príde náročná situácia, telo si automaticky spomenie na naučený rytmus.
- Každý deň 10 minút iba pre seba – bez mobilu, povinností či výčitiek.
Môže to byť: krátka meditácia, spev, kreslenie, obľúbený koníček, ľahké cvičenie alebo rýchla prechádzka. - Primeraná fyzická aktivita – pohyb je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako odbúrať stres. Nemal by však byť príliš intenzívny, aby nenastal opačný efekt.
- Voda vždy po ruke – obyčajná fľaša môže byť prekvapivo silným pomocníkom.
Dehydratácia a stres: začarovaný kruh, ktorý si často neuvedomujeme
Skúste si úprimne povedať, ako vyzerá vaše stravovanie a pitný režim v predvianočnom zhone. Pravidelné jedlá? Alebo rýchle maškrtenie medzi povinnosťami?
A čo pitie – čaj, voda, minerálka, alebo skôr káva a energetické nápoje?
Hydratácia pritom výrazne ovplyvňuje, ako veľmi nás stres dokáže rozhodiť.
„Keď sa ku stresu pridá ešte aj dehydratácia, organizmus je vystavený dvojitej záťaži,“ vysvetľuje psychologička. Aj mierny nedostatok tekutín vedie k únave, podráždenosti, horšej koncentrácii či spomaleniu reakcií.
Telo s dostatkom tekutín lepšie:
- reguluje teplotu
- udržiava normálny tlak
- zvláda metabolické procesy
Naopak pri dehydratácii:
- stúpa hladina kortizolu
- objavujú sa bolesti hlavy
- zvyšuje sa tep
- telo rýchlejšie míňa minerály (najmä sodík, draslík, horčík a vápnik)
Najmä v náročnom období sa preto odporúčajú minerálky alebo vody obohatené o elektrolyty, ktoré telu dodajú to, čo v strese rýchlo stráca.
Kedy už nestačí „to nejako zvládnuť“ a treba odborníka
Je to podobné ako pri akejkoľvek inej ťažkosti. Keď vás začne bolieť lakeť, dáte mu pokoj a prípadne vezmete tabletku proti bolesti. Ak sa však stav nezlepší, vyhľadáte lekára.
Pri strese by to malo fungovať rovnako. Ak nepohoda, podráždenosť, poruchy spánku alebo vyčerpanie trvajú dlhšie, je čas obrátiť sa na odborníka.
Ako prvý krok je vhodný praktický lekár – posúdi stav a odporučí ďalší postup. Môže vás nasmerovať k psychiatrovi, ak je potrebná medikácia, alebo ku klinickému psychológovi, ak je potrebné hlbšie zhodnotenie.
Ak už nejakého terapeuta máte, pokojne sa obráťte rovno naňho – dôležité je, aby išlo o odborníka s preukázaným vzdelaním.
Pamätajte, že hľadanie vhodného terapeuta je úplne v poriadku. Podobne ako pri lekárovi či trénerovi, aj pri psychológovi je dôležité, aby ste sa cítili bezpečne a dôverovali mu.
Malé rituály s veľkou silou: ako každý deň znížiť napätie
Nemusíte ovládať zložité techniky. Niekedy postačí pár sekúnd.
Každý deň
- Nájdite si 10 minút iba pre seba – v tichu, pri hudbe, na prechádzke či pri nenáročnom dýchaní.
Počas náročnej chvíle
- Zastavte sa a pomaly sa nadýchnite 4 sekundy,
vydýchnite 6–8 sekúnd.
Aktivuje sa parasympatikus, telo sa upokojí a tep sa prirodzene spomalí.
Napite sa
- Vždy, keď cítite, že sa blíži panika alebo únava.
Niekedy aj obyčajný dúšok dokáže zastaviť prehlbujúci sa stres.
