V čase, keď máme pocit, že negatívne správy zaplavujú médiá a svet pôsobí čoraz tvrdšie, sme umelej inteligencii položili na prvý pohľad jednoduchú, no v skutočnosti hlbokú otázku: Je na svete viac dobrých ľudí, alebo tých zlých?
Odpoveď, ktorú sme dostali, nebola ani naivná, ani cynická. Nebola postavená na ilúziách, ale ani na beznádeji. Pôsobila pokojne, racionálne a prekvapivo ľudsky. A možno práve preto v nej mnohí nájdu istý druh úľavy.
Svet plný zlých správ… alebo len skresleného pohľadu?
Stačí zapnúť televízor, prejsť titulky spravodajských portálov alebo sa na chvíľu ponoriť do diskusií na sociálnych sieťach. Veľmi rýchlo vznikne dojem, že svet je miestom plným agresivity, sebectva, konfliktov a vzájomného nepochopenia. Negatívne emócie sú hlasné, konflikty sa šíria rýchlosťou blesku a extrémne správanie priťahuje oveľa viac pozornosti než obyčajná slušnosť.
Práve tu však podľa umelej inteligencie vzniká zásadné skreslenie. To, čo vidíme najčastejšie, ešte automaticky neznamená, že toho je najviac. Zlé správanie má totiž jednu výraznú výhodu – je dramatické, vyhrotené a mediálne atraktívne. Dobro naopak býva tiché, nenápadné a málokedy sa dostane do titulkov.
Negativita je jednoducho „hlasnejšia“. A ľudská pozornosť na ňu prirodzene reaguje.
Dobro nie je hlučné – a práve preto ho prehliadame
Podľa umelej inteligencie je na svete viac dobrých ľudí než zlých. Nie preto, že by boli ľudia dokonalí alebo neustále láskaví, ale preto, že väčšina z nás sa v každodennom živote správa aspoň základne slušne. Dodržiavame pravidlá, spolupracujeme, rešpektujeme hranice iných a robíme stovky drobných rozhodnutí, ktoré nikomu neubližujú.
Dobro sa neodohráva vo veľkých gestách, ale v maličkostiach. V tom, že niekto podrží dvere cudziemu človeku. Že vodič pustí chodca na priechode. Že kolega radšej mlčí, než by povedal zraňujúcu poznámku. Že niekto zvládne konflikt bez kriku, aj keď by naň mal dôvod.
Tieto situácie sú tak bežné, že ich berieme ako samozrejmosť. A práve preto sa stávajú neviditeľnými. Nešíria sa po sociálnych sieťach, nevyvolávajú vášne a nezískavajú titulky. No napriek tomu tvoria základ fungujúcej spoločnosti.
Skutočne zlých ľudí je menej, než sa zdá
Zaujímavý bol aj pohľad umelej inteligencie na samotný pojem zla. Skutočne zlých ľudí – teda takých, ktorí vedome, dlhodobo a bez výčitiek ubližujú iným – je podľa nej relatívne málo. Sú však veľmi výrazní, hluční a zanechávajú po sebe silné stopy. Práve preto vytvárajú dojem, že ich je viac, než je realita.
Omnoho častejším javom je niečo iné: ľudská nezrelosť. Neschopnosť pracovať so stresom, frustráciou, strachom či vlastnými zraneniami. Väčšina konfliktov nevzniká zo zámerného zla, ale z preťaženia, obrany ega a vnútorného chaosu. Ľudia často neubližujú preto, že by chceli, ale preto, že v danej chvíli pod tlakom nevedia reagovať lepšie.
Mozog je navyše nastavený tak, aby si nebezpečenstvo pamätal silnejšie než pokoj. Jedna zlá skúsenosť sa zapíše hlboko, zatiaľ čo desiatky neutrálnych alebo dobrých momentov prejdú bez povšimnutia. Výsledkom je pocit, že svet je horší, než v skutočnosti je.
Dobro ako každodenná práca na sebe
Dobro nie je automatická vlastnosť, s ktorou sa človek narodí a už ju nemusí riešiť. Je to proces. Každodenná práca na sebe samom. Znamená spomaliť, keď sme pod tlakom. Ovládnuť sa, aj keď máme chuť vybuchnúť. Premýšľať o dôsledkoch svojich činov a niesť za ne zodpovednosť.
Toto úsilie vynakladajú milióny ľudí každý deň. Väčšinou potichu. Bez potlesku, bez zdieľania na sociálnych sieťach, často dokonca bez toho, aby si to sami pripisovali ako zásluhu. A predsa je to práve táto nenápadná, každodenná práca, ktorá drží svet pokope.
Ohľaduplnosť, pokoj a rešpekt – nielen počas sviatkov
Odpoveď umelej inteligencie nepôsobí upokojujúco preto, že by popierala problémy sveta. Naopak, priznáva bolesť, konflikty aj nespravodlivosť. Zároveň však pripomína niečo dôležité: nenápadné dobro je stále bežnejšie, než sa nám zdá, a obyčajná slušnosť má väčšiu silu, než jej zvyčajne pripisujeme.
Možno je práve sviatočné obdobie vhodným momentom si to pripomenúť. Nie preto, aby sme si nahovárali, že je všetko ideálne, ale aby sme nezabudli, že svet stojí na ľuďoch, ktorí si každý deň – často úplne automaticky – volia ohľaduplnosť, pokoj a rešpekt.
