Tepová frekvencia je jednoduchý, ale veľmi výpovedný ukazovateľ toho, ako sa vášmu srdcu darí. Mnohí ľudia si ju kontrolujú len výnimočne, pritom jej pravidelné sledovanie môže pomôcť rýchlo odhaliť zmeny v kondícii či celkovom zdraví. Meranie je úplne nenáročné – netreba žiadne prístroje, postačia dva prsty na zápästí a chvíľka sústredenia.
Aby sme však pulzu správne rozumeli, je dobré vedieť, ako sa mení v priebehu rokov a čo všetko môže jeho hodnotu ovplyvniť.
Tepová frekvencia a vek: prečo sa hodnoty prirodzene menia
Pulz nie je po celý život rovnaký. Ovplyvňuje ho spánok, stres, hydratácia, fyzická aktivita aj celková kondícia. U dospelého človeka sa zvyčajne kľudová tepová frekvencia pohybuje v rozmedzí 60 až 100 úderov za minútu.
U detí sú hodnoty prirodzene vyššie:
- novorodenci: 100–160/min
- predškolský vek: 80–120/min
- školáci: 70–100/min
U dospelých sa za priaznivé rozmedzie často považuje približne 55 až 85 úderov za minútu, čo zvyčajne naznačuje dobrú fyzickú kondíciu.
Správne meranie pulzu: jednoduchý postup
Najpresnejšie výsledky získate na zápästí. Na jeho vnútornú stranu priložte ukazovák a prostredník, jemne pritlačte na tepnu a počítajte údery počas 30 sekúnd. Výsledok stačí vynásobiť dvoma, aby ste získali hodnotu za celú minútu. Pulz možno nahmatať aj na krku, no zápästie býva najjednoduchšie.
Puberta a dospelosť: prečo pulz postupne klesá
Počas dospievania srdce silnie a postupne pracuje efektívnejšie, čo vedie k prirodzenému znižovaniu tepu. U dospelého človeka sa hodnoty stabilizujú okolo 60–80 úderov v pokoji.
Tep pod 60 úderov za minútu je u športovcov úplne bežný. Ich srdce je silné, hospodárne a nemusí pracovať tak rýchlo. U ľudí, ktorí nešportujú, však môže príliš nízky pulz sprevádzať únava či závraty – v takom prípade je vhodné poradiť sa s lekárom.
Vyššia frekvencia, teda viac než 100 úderov za minútu v pokoji, sa môže objaviť pri horúčke, strese alebo po niektorých liekoch, ale aj pri ochoreniach. Preto má zmysel pulz sledovať dlhodobo, nie len z jedného merania.
U starších ľudí zohráva veľkú úlohu aj stav ciev, pružnosť tkanív a lieky, ktoré užívajú. S pribúdajúcimi rokmi je prirodzené, že srdce reaguje pomalšie a je citlivejšie na stres či fyzickú záťaž.
Tep a fyzická zdatnosť: prečo aktívni ľudia mávajú nižší pulz
Ľudia, ktorí pravidelne športujú, mávajú dlhodobo nižší kľudový pulz. Srdce trénovaných osôb dokáže pumpovať krv silnejšie a efektívnejšie, takže si vystačí s menším počtom úderov.
Maximálna tepová frekvencia sa dá orientačne vypočítať jednoduchým vzorcom:
- 220 mínus váš vek = približná horná hranica
- 60 % tejto hodnoty = dolná hranica tréningového pásma
- 80 % = horná hranica pásma
Vzorec je len orientačný, no pre bežné cvičenie úplne postačuje.
Pulz po päťdesiatke: čo sa považuje za normálne
Po päťdesiatke začne tepová frekvencia prirodzene rásť. U seniorov nad 65 rokov sú hodnoty medzi 60 až 100 údermi za minútu bežné a samy o sebe nepredstavujú problém. Podstatná je najmä stabilita – ak je pulz dlhodobo rovnaký a nezvykne vystreľovať ani prudko klesať, je to dobré znamenie.
Zbystriť treba vtedy, ak:
- pulz v pokoji pravidelne prekračuje 110/min,
- alebo naopak klesá pod 50/min bez jasnej príčiny.
Vyšší pulz u starších ľudí môže súvisieť s nedostatočným pitným režimom, poruchami štítnej žľazy či s nevyváženým krvným tlakom. Srdce v tomto veku reaguje pomalšie a citlivejšie na zmeny, preto býva tep menej stabilný.
Kedy je vhodné pulz riešiť?
Jednorazové výkyvy nie sú dôvodom na obavy. Pulz sa mení pri každej zmene polohy tela, pri emóciách aj pri dýchaní.
Zbystriť pozornosť sa oplatí vtedy, keď:
- kľudová tepová frekvencia dlhodobo presahuje 100/min,
- alebo sa hodnoty pravidelne nachádzajú mimo bežného rozsahu pre váš vek.
Trvalo zvýšený pulz môže poukazovať na infekciu, chudokrvnosť alebo problémy so štítnou žľazou, preto sa vyplatí poradiť sa s lekárom.
