Tepová frekvencia patrí medzi najjednoduchšie ukazovatele toho, v akom stave sa nachádza naše srdce. Mnohí ľudia jej pozornosť nevenujú, hoci práve na pulze často vidieť prvé náznaky preťaženia, stresu či zdravotných ťažkostí. Meranie pritom nie je vôbec komplikované – stačia dva prsty na zápästí a pár sekúnd času.
Tep sa prirodzene mení v závislosti od veku, fyzickej kondície aj zdravotného stavu. Preto je dobré vedieť, aký rozsah je pre nás typický a čo môže byť signálom, že sa v tele deje niečo, čo si zaslúži pozornosť.
Ako sa tep mení počas života
Srdcová frekvencia nie je počas celého života rovnaká. U malých detí je tep rýchlejší, pretože ich srdce je menšie a pumpuje krv častejšie. Postupne, ako telo rastie a silnie, tep sa prirodzene spomaľuje.
Bežné orientačné hodnoty bývajú nasledovné:
- novorodenci: približne 100–160 úderov za minútu
- menšie deti: 80–120 úderov za minútu
- školáci: 70–100 úderov za minútu
- dospelí: spravidla 60–100 úderov za minútu v pokoji
Čím je človek trénovanejší, tým nižší pulz môže mať. U športovcov nie je ničím výnimočným pokojová frekvencia pod 60 bpm – ich srdce pracuje efektívnejšie a na pumpovanie krvi potrebuje menej úderov.
Ako si správne zmerať tep
Najjednoduchší spôsob merania je na vnútornej strane zápästia. Ukazovák a prostredník jemne pritlačte na miesto, kde cítite pulz. Údery počítajte počas 30 sekúnd a výsledok vynásobte dvoma. Vďaka tomu získate orientačný počet úderov za minútu.
Tep si môžete zmerať aj na krku, no zápästie je pre väčšinu ľudí najpohodlnejšie a najpresnejšie.
Dospievanie a dospelosť: čo je ešte normálne
Počas puberty sa tep postupne znižuje. U zdravého dospelého človeka sa pokojová frekvencia najčastejšie pohybuje okolo 60–80 úderov za minútu.
Ak je hodnota dlhodobo nižšia ako 60 bpm, ale človek sa cíti dobre, často to býva prejav dobrej kondície. Problémom by boli až sprievodné symptómy, napríklad závraty, únava či časté slabosti.
Naopak, pulz nad 100 úderov za minútu v pokoji sa označuje ako zrýchlený tep. Môže byť spôsobený stresom, horúčkou, nedostatkom spánku, dehydratáciou, nadmernou konzumáciou kofeínu alebo slabšou fyzickou kondíciou. Zvýšený pulz však môže byť aj reakciou na lieky alebo zdravotný problém.
Maximálna tepová frekvencia a kondícia
Všeobecne používaný vzorec na orientačný výpočet maximálnej tepovej frekvencie je:
220 – vek = maximálny tep
Z tejto hodnoty sa následne odpočítavajú tréningové zóny:
- približne 60 % maxima predstavuje dolnú hranicu aeróbneho pásma
- okolo 80 % maxima tvori hornú hranicu pre intenzívnejší tréning
Nejde o absolútne presné čísla, ale o jednoduchý spôsob, ako sa zorientovať v tom, či človek cvičí v primeranej intenzite.
Čo sa deje s tepom po päťdesiatke
S pribúdajúcimi rokmi sa tepová frekvencia zvykne mierne zvyšovať. Týka sa to najmä starších ľudí, u ktorých býva vplyv hydratácie, užívaných liekov či ochorení výraznejší ako v mladšom veku.
U seniorov je bežný pokojový pulz približne 60–100 bpm, no dôležité je sledovať jeho stabilitu. Náhle výkyvy – teda prudké zvýšenie nad približne 110 úderov v pokoji alebo pokles k hodnotám pod 50 – môžu znamenať, že je vhodné poradiť sa s lekárom.
Kedy zbystriť pozornosť
Tep prirodzene kolíše počas celého dňa. Jednorazové odchýlky preto nie sú smerodajné. Varovným signálom je skôr to, ak sa pulz:
- dlhodobo drží mimo rozsahu typického pre váš vek
- pravidelne presahuje 100 úderov v pokoji
- výrazne klesá pod hodnoty, ktoré sú pre vás bežné
- náhle mení bez zjavnej príčiny
Práve dlhodobé zmeny môžu naznačovať infekciu, chudokrvnosť, problémy so štítnou žľazou či iné zdravotné ťažkosti, pri ktorých sa oplatí vyhľadať odbornú pomoc.
