Väzenie nie je len trestom za spáchaný čin, ale aj skúškou psychickej odolnosti a schopnosti človeka prispôsobiť sa životu v úplne inom svete. Na Slovensku sa v ústavoch na výkon trestu a väzby nachádza podľa údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) dlhodobo okolo 10-tisíc ľudí. Ich každodenný život sa riadi prísnym režimom, stratou súkromia a obmedzenými možnosťami kontaktu s vonkajším svetom.
Psychické dopady väzby
Odborníci upozorňujú, že väzenské prostredie spôsobuje značný psychický tlak. Novoprijatí väzni často prechádzajú šokom – objavuje sa úzkosť, depresia, ale aj samovražedné myšlienky. Slovensko nie je výnimkou: práve psychologická starostlivosť patrí medzi priority ZVJS, pretože každoročne je potrebné riešiť desiatky prípadov sebapoškodzovania či pokusov o samovraždu.
Dlhodobý pobyt vo väzení vedie k tzv. prisonizácii – väzni si zvyknú na pravidlá a obmedzenia za mrežami natoľko, že po prepustení nedokážu fungovať v normálnom živote.
Návrat na slobodu a recidíva
Jednou z najväčších výziev slovenského väzenstva je recidíva. Podľa štatistík sa viac ako polovica odsúdených do piatich rokov od prepustenia opäť vráti za mreže. Najčastejším dôvodom sú opakované majetkové trestné činy a drogová kriminalita.
Problémy začínajú už pri hľadaní zamestnania. Bývalí väzni čelia predsudkom a zamestnávatelia sa im často vyhýbajú. Mnohí preto zostávajú závislí od sociálnych dávok alebo sa vracajú k trestnej činnosti, aby prežili. Ministerstvo spravodlivosti SR sa tento problém snaží riešiť resocializačnými programami, pracovnými dielňami vo väzniciach a spoluprácou s Úradom práce, no úspešnosť je obmedzená.
Podmienky v slovenských väzniciach
Slovensko už roky zápasí s problémom preplnených väzníc. Európsky výbor pre predchádzanie mučeniu (CPT) vo svojich správach opakovane kritizoval podmienky v niektorých ústavoch – malé priestory, nedostatok súkromia a obmedzené možnosti hygieny.
ZVJS sa snaží situáciu zlepšiť napríklad budovaním nových pavilónov alebo rekonštrukciou starších zariadení. Väzni sú zapájaní aj do pracovných činností – od výroby nábytku cez šitie pracovných odevov až po technické práce. Cieľom je, aby si udržali pracovné návyky a mali väčšiu šancu po prepustení.
Technologický a spoločenský šok
Mnohí odsúdení si odpykávajú dlhé tresty, počas ktorých sa vonkajší svet radikálne mení. Ľudia, ktorí nastúpili na výkon trestu v 90. rokoch, sa dnes stretávajú s úplne inou realitou – mobilné aplikácie, internetové bankovníctvo či digitálne služby sú pre nich nové a ťažko pochopiteľné. Tento technologický šok je bežnou súčasťou reintegrácie a bez odbornej pomoci spôsobuje vážne problémy.
Najznámejšie prípady na Slovensku
V slovenských médiách sa často spomína meno Mikuláš Černák, jeden z najznámejších slovenských mafiánov, ktorý si odpykáva doživotný trest v Leopoldove. Jeho prípad ilustruje, že väzenie na Slovensku nie je len miestom pre drobných páchateľov, ale aj pre najťažších zločincov, ktorých spoločnosť už nikdy nechce vidieť na slobode.
Na druhej strane stoja stovky bežných väzňov, ktorí spáchali majetkové či drogové trestné činy a po odpykaní trestu by mali dostať šancu zaradiť sa späť do spoločnosti. Ich príbehy sa však končia často opätovným návratom do väznice.
Záver: Slovenské väzenstvo medzi trestom a šancou
Život vo väzení na Slovensku je spojený s prísnymi pravidlami, stratou súkromia a psychickými problémami. Najväčšou výzvou zostáva obdobie po prepustení – ako zabrániť tomu, aby sa bývalí väzni vracali späť.
Resocializácia, pracovné programy a psychologická pomoc sú cestou, ktorá môže znížiť recidívu. Kým sa však nepodarí zlepšiť podmienky vo väzniciach aj mimo nich, väzenie bude pre mnohých len začarovaným kruhom, z ktorého sa nedá uniknúť.
