Možno to sami poznáte – neustále prechádzate príspevky na Instagrame či Facebooku, porovnávate sa s inými a zakaždým sa vo vás ozve hlas, že zaostávate. Ak je to aj váš prípad, možno ste podľahli fenoménu FOMO.
Na prvý pohľad to znie ako názov nejakej choroby – a nie je to ďaleko od pravdy. FOMO totiž znamená Fear Of Missing Out, teda strach z toho, že vám niečo dôležité unikne. Tento jav sa rozšíril rýchlosťou epidémie, no nešíria ho vírusy, ale sociálne siete. A podobne ako pri chorobe, aj tu existuje liek.
VIDEO: Sociálne siete vám kradnú šťastie. Zistite, či trpíte pandémiou FOMO!
Ako vyzerá FOMO v praxi?
Strach, že prichádzate o zážitky, nemusí byť len o tom, že niekto pridá fotografie z oslavy, na ktorú vás nepozval. Typické je to, že pri pohľade na fotky či príspevky iných začnete okamžite pochybovať o sebe.
Predstavte si napríklad skupinu nadšencov spoločenských hier. Jeden z členov zverejní fotografiu, na ktorej má doma obrovskú „vežu“ krabíc s hrami. Reakcie sa môžu líšiť – niekto si povie: „Načo je toľko hier? Aj tak ich nemôže všetky odohrať.“ No iný si vzdychne: „Moja zbierka sa s tým nedá porovnať… myslel(a) som si, že sa v hrách vyznám, ale oproti nemu som nikto.“
V tom je podstata FOMO – nejde priamo o závisť, ale o nepríjemný pocit, že všetci okolo vás žijú zaujímavejšie, šťastnejšie a naplnenejšie životy než vy.
Prečo je FOMO také nebezpečné?
FOMO funguje veľmi podobne ako choroba. Keď sa ním „nakazíte“, máte pocit, že nikdy nie ste tam, kde by ste mali byť.
- Keď ste s deťmi v aquaparku, vidíte, ako kamarátka zdieľa fotky svojich potomkov, ktorí si doma spokojne „len tak“ užívajú voľný čas.
- Ak necháte deti nudiť sa doma, hneď na vás vyskočia zábery iných rodín zo zoo či výletov, a vy sa obviňujete, že ste zlý rodič.
Filtre na sociálnych sieťach navyše spôsobujú, že aj obyčajná chvíľa vyzerá ako svetová udalosť. A tak je čoraz ťažšie ubrániť sa dojmu, že vám niečo zásadné uniká.
Ako vznikol pojem FOMO?
Samotný termín vytvoril v roku 2003 Patrick James McGinnis, študent Harvard Business School. Zhodou okolností práve v tom čase na druhej strane rieky rozbiehal Mark Zuckerberg svoj Facebook, ktorý neskôr FOMO masívne „rozfúkal“ do celého sveta.
McGinnis dnes vedie komunitu FOMO Sapiens a nahral už stovky podcastov s inšpiratívnymi ľuďmi. Zameriava sa na to, ako možno energiu FOMO využiť pozitívne – namiesto toho, aby nás ničilo, môže nás posúvať k tvorivosti či odvahe v podnikaní.
Kto je najviac ohrozený?
Psychológovia už roky skúmajú, prečo niektorí ľudia podľahnú FOMO viac než iní. Výsledky ukazujú:
- Teenageri – nachádzajú sa v období hľadania vlastnej identity a porovnávajú sa s rovesníkmi.
- Ľudia s nízkym sebavedomím – vnímajú úspechy druhých ako dôkaz svojho zlyhania.
- Osoby trpiace úzkosťami či depresiou – hľadajú kontakt najmä online, čo ich robí ešte náchylnejšími.
Klinická psychologička upozorňuje, že sociálne siete suplujú prirodzenú potrebu kontaktu, no u citlivejších ľudí zároveň prehlbujú pocit izolácie.
Okrem psychických problémov sa FOMO môže prejavovať aj fyzicky – častými bolesťami hlavy, žalúdka či chronickou únavou. Psychoterapeutka dodáva, že neustály tlak „byť všade“ vedie k vyčerpaniu a pochybnostiam o vlastnej hodnote.
JOMO: Liečba strachu radosťou
Dobrá správa je, že na FOMO existuje „protiliek“. Stačí vymeniť jedno písmeno – namiesto Fear (strach) skúste Joy (radosť). Vznikne JOMO – Joy Of Missing Out.
Nejde o škodoradostnú radosť, že nie ste na oslave či že nevlastníte to, čo iní. JOMO znamená vedomé užívanie si prítomnosti, bez ohľadu na to, čo robia ostatní. Je to schopnosť tešiť sa z vlastného života, z miesta, kde ste, a z ľudí, s ktorými ste práve teraz.
Inými slovami – namiesto otázky „Čo mi uniká?“ sa učíte pýtať: „Čo pekné mám práve tu a teraz?“
FOMO sa stalo súčasťou modernej doby. Kým kedysi sme sa porovnávali so susedmi či kolegami, dnes máme vďaka sociálnym sieťam neustály prístup k životom tisícok iných ľudí. No kľúč k vnútornej spokojnosti neleží v nekonečnom sledovaní cudzích úspechov, ale v schopnosti prežiť vlastný život naplno.
