Predstavte si, že vaša myseľ je rozľahlý dom. Jedna jeho časť slúži ako architekt, ktorý dokáže rýchlo improvizovať a vytvárať nové riešenia, druhá časť je obrovská knižnica naplnená rokmi nazbieraných vedomostí a skúseností. Prvý typ nazývame fluidná inteligencia, druhý zasa kryštalická inteligencia. Ako spolu tieto dve zložky fungujú, ako sa rozvíjajú v priebehu života a prečo ich netreba zanedbávať?
Dva základné typy inteligencie
Fluidná inteligencia
Fluidná inteligencia (anglicky fluid intelligence) je schopnosť pružne myslieť, rýchlo sa prispôsobovať nepoznaným situáciám a hľadať originálne riešenia problémov. Nevyžaduje od nás veľkú zásobu predchádzajúcich vedomostí, skôr sa spolieha na logické uvažovanie, tvorivosť a pohotovosť myslenia.
- Príklad z bežného života: Predstavte si, že sa ocitnete v cudzej krajine a zrazu sa stratíte v malom mestečku, kde chýbajú orientačné tabule. Bez mapy, bez navigácie – musíte si poradiť len tak, že budete aktívne pozorovať okolie, vyhodnocovať situáciu a hľadať inovatívne spôsoby, ako sa zorientovať.
- Ďalší príklad: Riešenie logických hádaniek, sudoku či zvládnutie novej technológie bez toho, aby ste študovali rozsiahle návody.
Podľa psychológa Raymonda Cattella, ktorý koncept fluidnej a kryštalickej inteligencie predstavil ako prvý, fluidná inteligencia dosahuje svoj vrchol v mladom dospelom veku – približne medzi 20. a 25. rokom života. Potom dochádza k pozvoľnému poklesu jej úrovne. Dôvodom je nielen prirodzený proces starnutia mozgu, ale aj fakt, že s vekom sa zvykneme menej vystavovať novým výzvam a menej experimentovať s novými situáciami, čo môže spomaliť rozvoj našej schopnosti rýchlo sa učiť.
Kryštalická inteligencia
Na druhej strane stojí kryštalická inteligencia (crystallized intelligence). Ide o celkovú sumu našich doterajších poznatkov, faktov a skúseností, ktoré sme nazbierali počas života. Patria sem napríklad znalosti z oblasti histórie, slovná zásoba cudzích jazykov či odborné vedomosti z práce alebo zo školy.
- Príklad z bežného života: Ak viete vysvetliť, ako funguje dejepisná udalosť, alebo ak sa niekto opýta, aké je hlavné mesto Brazílie a vy si spomeniete na správnu odpoveď (Brazília), práve ste použili kryštalickú inteligenciu.
- Ďalší príklad: Keď po rokoch praxe viete „naslepo” opraviť pokazený spotrebič v domácnosti, lebo ste sa s podobným problémom stretli už viackrát.
Kryštalická inteligencia má tendenciu postupne rásť s pribúdajúcimi rokmi. Každá nová informácia, každá životná skúsenosť alebo jazyková vedomosť sa stáva ďalšou „knihou“ vo vašej vnútornej knižnici. To je dôvod, prečo naši starí rodičia často pôsobia ako nevyčerpateľná studnica rád a príbehov zo života. Vďaka týmto poznatkom môžu vo vyššom veku získať nadhľad a istý druh múdrosti, ktorá pramení z bohatých skúseností.
Prečo je dôležité poznať rozdiel?
Vedieť, že fluidná a kryštalická inteligencia fungujú odlišne, nám umožňuje pochopiť, ako sa vyvíjame počas života.
- Fluidná inteligencia je ako pružný „motor“ mozgu, ktorý umožňuje riešiť nečakané problémy a učiť sa rýchlejšie.
- Kryštalická inteligencia predstavuje pokladnicu nahromadených znalostí, ku ktorým sa vieme kedykoľvek vrátiť.
Každý z nás zažíva chvíle, keď viac využíva jednu či druhú z týchto zložiek myslenia. Mladší ľudia môžu oslniť tvorivosťou a pohotovým reagovaním, starší zasa udivujú hlbokými vedomosťami a praktickými skúsenosťami.
Ako si udržať myseľ v kondícii?
Aj keď je pravda, že fluidná inteligencia s vekom klesá, nemusí to znamenať, že sme odkázaní na postupné „zakrpatenie“ schopnosti učiť sa. Mozog je totiž plastický orgán – dokáže sa prispôsobovať zmenám, ak mu dáme dostatok príležitostí. Tento jav, známy ako neuroplasticita, umožňuje mozgu tvoriť nové spojenia medzi neurónmi, keď trénujeme alebo sa stretávame s novými úlohami.
1. Tréning fluidnej inteligencie
- Vystavovanie sa novým výzvam: Skúste si napríklad sťahovať rôzne aplikácie, vytvárať účty na sociálnych sieťach, pracovať s online bankovníctvom alebo dokonca sledovať vývoj kryptomien. Práve toto neustále „učenie sa“ nových vecí udržuje schopnosť pružne myslieť.
- Hlavolamy a hádanky: Riešenie sudoku, krížoviek či iných logických úloh je ako telocvičňa pre mozog. Pomáha rozvíjať schopnosť premýšľať a analyzovať.
- Učenie sa cudzieho jazyka: Nezáleží na tom, či je to angličtina, francúzština alebo exotickejší jazyk. Nová gramatika a slovná zásoba dokážu rozprúdiť mozgové závity a podporiť kognitívne funkcie.
2. Budovanie (aj využívanie) kryštalickej inteligencie
- Pravidelné čítanie: Či už ide o knihy, články alebo odborné publikácie, obohacujete si tým slovnú zásobu a prehlbujete svoje poznatky.
- Využívanie získaných skúseností: Ak ste už v živote niečo opravili alebo riešili, nebojte sa tieto postupy zopakovať a zároveň prípadne zdokonaliť.
- Zdieľanie vedomostí: Môže ísť o občasné prednášky v komunitnom centre, pomoc vnúčatám s domácimi úlohami alebo vedenie praktických workshopov. Tým, že svoje vedomosti odovzdáte ďalej, prehĺbite ich a udržíte si aj spoločenskú aktivitu.
Príklady z praxe
- Starší človek a moderné technológie: Niekto, kto má už po päťdesiatke, môže bez problémov používať smartfón, nastavovať internet banking alebo komunikovať cez videohovory. Neprestal sa totiž zaujímať o novinky a jeho myseľ je stále „v pohybe“.
- Učenie sa nových koníčkov: Prihlásenie sa do tanečného kurzu, aj keď máte viac ako 60 rokov, môže zlepšiť koordináciu, pamäť a dokonca i náladu. Rovnako tak môže pomôcť napríklad práca v záhrade, kde sa človek učí pestovať nové druhy rastlín či bojovať s chorobami kvetov. (Spomeňme napríklad krásnu bylinu, ktorá sa dá nájsť vo stojatých vodách a využíva sa na doliečenie zápalu pľúc či boj s depresiou.)
Ako vplýva tréning na mozog?
Štúdie potvrdzujú, že ak pravidelne cvičíme pracovnú pamäť (teda schopnosť krátkodobo udržať a operovať s informáciami), môžeme priamo podporiť fluidnú inteligenciu. Ak do toho zapojíme aj učenie sa nových slov alebo faktov, posilňujeme kryštalickú zložku. Mozog reaguje na podnety podobne ako sval: keď ho používate, zosilnie. Pri nečinnosti, naopak, ochabuje.
Tréning by mal byť neustály. Aj drobné kroky, ako sú každodenné lúštenie krížoviek, sledovanie dokumentárnych filmov, zapisovanie si nových poznatkov či pokus o napísanie krátkeho textu v cudzom jazyku, môžu mať pozitívny účinok na naše kognitívne funkcie a duševnú pohodu.
Zhrnutie
- Fluidná inteligencia: vrchol dosahuje v mladosti a postupne klesá. Vyjadruje sa schopnosťou rýchlo a tvorivo riešiť nové problémy a situácie.
- Kryštalická inteligencia: odráža dlhodobé poznatky a skúsenosti, ktoré sa hromadia celý život a môžu rásť aj vo vyššom veku.
Napriek tomu, že fluidná inteligencia má prirodzenú tendenciu časom slabnúť, máme možnosť jej pokles spomaliť alebo aspoň zmierniť. Stačí zostať v kontakte s novými výzvami a neprestať stimulovať mozog k aktivite. Zároveň, čím viac poznatkov si stihneme počas rokov osvojiť, tým bohatšie môžeme ťažiť z kryštalickej inteligencie a ponúkať múdre rady či skúsenosti ostatným.
Zostaňme aktívni, učme sa nové veci, rozširujme si obzory a nezabúdajme, že v každom veku máme potenciál rozvíjať svoje duševné schopnosti. Bez ohľadu na to, či ste práve na vrchole fluidnej inteligencie alebo si rozširujete už rozsiahlu knižnicu kryštalických vedomostí, dôležité je nikdy sa neprestať zaujímať o svet a objavovať nové možnosti. Tým svoj mozog udržíte v kondícii a dokážete naplno využiť to najlepšie zo svojich schopností.
