Zber húb je jednou z najobľúbenejších letných a jesenných aktivít v mnohých krajinách, Českú republiku nevynímajúc. Táto činnosť je mimoriadne príťažlivá naprieč generáciami – dokáže skĺbiť oddych v prírode, jednoduchú formu pohybu a zážitok z objavovania niečoho, čo môže skončiť ako chutná a finančne nenáročná večera. Niektorí nadšenci si vďaka letným a jesenným prechádzkam v lese dokážu nazbierať zásoby húb na celý rok. Pri tejto zdanlivo nenáročnej činnosti však hrozí viacero chýb, ktoré môžu ohroziť zdravie aj život.
Jedovaté huby nie sú len muchotrávky
Najznámejší a „rozprávkovo“ vyzerajúci jedovatý druh je muchotrávka červená s výrazným červeným klobúkom a bielymi bodkami. Každé dieťa vie, že sa k nej nemá ani priblížiť. Bohužiaľ, jedovaté huby nie sú len tie s nápadnými farbami a vzormi. Ak si nie ste stopercentne istí druhom nájdenej huby, nikdy ju nedávajte do košíka, a už vôbec ju neochutnávajte. Niekedy sa traduje, že ak je huba horká alebo pálivá pri ochutnaní, môže byť jedovatá, a ak je nasladlá, pravdepodobne je jedlá. Takéto „testy“ však vedia klamať – aj nepatrné olíznutie smrteľne jedovatej huby môže vyvolať tráviace ťažkosti či dokonca zimnicu, a pri vyššej koncentrácii toxínu môže dôjsť k fatálnym následkom.
Rovnako nebezpečné je aj nesprávne spracovanie húb, ktoré síce jedlé sú, no môžu spôsobiť otravu, ak ich necháme dlhšie stáť pri nesprávnej teplote alebo ich varíme nedostatočne dlho. Preto je nevyhnutné dbať nielen na správnu identifikáciu húb, ale aj na ich primerané spracovanie.
Rešpektujte podhubie a šírte radosť
Skutočným „pokladom“ v lese nie je len samotná plodnica, ktorú vidíte vyrastať zo zeme, ale podhubie – to sa môže rozprestierať na desiatkach štvorcových metrov. Keď nájdete peknú skupinku húb a odnesiete si svoj úlovok, je dôležité, aby ste miesto príliš nepošliapali. Vyhnite sa krúženiu v tesnom okolí a volaniu ďalších členov rodiny na to isté miesto, ak to nie je nevyhnutné. Prešliapavaním, dupaním a nešetrným hľadaním ďalších húb môžete podhubie poškodiť.
Je fajn ukázať nález deťom či priateľom, ale snažte sa to robiť tak, aby ste zbytočne dlho nestáli na tom istom mieste. Podhubie je veľmi citlivá a zároveň nesmierne cenná súčasť lesného ekosystému. Keď si hľuzovité, rúrkaté či lupienkaté plodnice nazbierate, je dobré opatrne sa presunúť ďalej a nechať prírodu nerušene pokračovať v raste.
Správne odstraňovanie húb zo zeme
Veľká časť ľudí sa pýta, či je lepšie hľuzovite plodnice nožom odrezať, alebo ich vytrhnúť. Podľa odborníkov je optimálny postup hubu jemne vykývať a vykrútiť. Nič nepokazíte, ak zanoríte prsty do pôdy pod klobúkom a mierne ju pootáčate. Takto sa minimalizuje riziko poškodenia podhubia v pôde.
Krokom navyše je dôkladné odstránenie častí nohy, kde sa nachádza hlina a iné nečistoty. Ak ste milovníkom poriadku a nechcete si zašpiniť zvyšok úlovku, môžete tento „očistný rez“ vykonať priamo v lese, ale zvyšné čistenie (napríklad odstránenie drobných ihličiek, trávy či piesku) je lepšie urobiť až doma v pokoji.
Dôsledná kontrola úlovku v lese
Každú hubu si okamžite skontrolujte, hneď ako ju vyberiete z pôdy. Hľadajte známky plesne, hniloby či červivosti. Je obrovskou chybou dať do košíka viditeľne napadnutú plodnicu a dúfať, že to doma nejak vykrájate a bude to v poriadku. Červy a larvy môžu prenášať mikroorganizmy, ktoré dokážu narobiť v tráviacom trakte skutočnú neplechu, a plesnivé huby môžu byť navyše toxické.
Aj tepelné spracovanie napadnutej huby je veľmi rizikové. Vysoké teploty síce mnohé baktérie zničia, no nie vždy sa podarí úplne neutralizovať všetky nežiadúce látky. Výsledkom tak môžu byť bolesti brucha, nevoľnosti či dokonca vážnejšie zdravotné komplikácie.
Noste vhodnú nádobu – igelitka je veľké „nie“
Zbierať huby do igelitovej tašky z obchodu síce pôsobí nenápadne, no ide o nebezpečný a neodporúčaný krok. Huby obsahujú veľké množstvo vody a bielkovín, ktoré sa v uzavretom a vlhkom prostredí veľmi rýchlo kazia. Ak ich necháte zaparené, koledujete si o žalúdočné kŕče a tráviace ťažkosti. Najlepším riešením je prútený košík alebo iná pevná, dobre vetraná nádoba, kde sa plodnice nebudú tlačiť a vzduch môže prúdiť.
Okrem zdravotného hľadiska má košík či iná pevná nádoba aj praktický význam – huby sa v ňom menej otláčajú, takže vám vydržia v lepšej kondícii až do spracovania.
Dodatočné rady pre väčšiu istotu
- Overujte si informácie: Ak sa len zoznamujete so zberom húb, je dobré mať po ruke atlas húb alebo konzultovať svoje nálezy s niekým skúsenejším.
- Spracujte huby čo najskôr: Po návrate domov sa snažte nájdené poklady čo najrýchlejšie očistiť a tepelne spracovať, aby ste predišli ich znehodnoteniu.
- Sledujte legislatívu a ochranné pásma: V niektorých chránených oblastiach môže byť zber húb obmedzený alebo zakázaný.
Zber húb patrí medzi tradičné a krásne aktivity, ktoré dokážu spojiť rodinu, priateľov a príjemne vyplniť voľný čas. Napriek tomu je dôležité mať na pamäti, že aj taký nevinný koníček môže priniesť vážne zdravotné riziká, ak nedodržiavate základné zásady bezpečného zbierania a spracovania. Stačí sa riadiť niekoľkými jednoduchými pravidlami – vždy si byť istí druhom huby, kontrolovať ich stav a nenechávať ich „dusiť sa“ v igelitke. Len tak si môžete užiť nielen chutné jedlo, ale aj dobrý pocit, že ste sa vyhli zbytočným komplikáciám.
