Dnes je úplne bežné, že sa ľudia snažia šetriť čas tým, že si púšťajú rôzne videá v zrýchlenom režime. Táto metóda sa stala populárnou najmä na platformách ako YouTube, TikTok alebo Instagram, kde je častokrát obsah vytvorený tak, aby bol krátky a dynamický. Niektorí tvorcovia dokonca už sami ponúkajú zrýchlené videá, aby diváci obsah vôbec dopozerali. Experti však upozorňujú, že takéto sledovanie má svoje riziká, najmä pokiaľ ide o našu schopnosť zapamätať si nové informácie.
Tím psychológov z viacerých krajín sa rozhodol dôkladne preskúmať, ako presne pôsobí zrýchlené prehrávanie obsahu na našu pamäť a schopnosť učenia. Aby boli ich závery čo najpresnejšie, zanalyzovali 24 predchádzajúcich vedeckých štúdií, ktoré boli realizované na túto tému. Svoje výsledky nedávno zverejnili v odbornom časopise Educational Psychology Review, pričom identifikovali jasnú hranicu, pri ktorej začína byť zrýchlené prehrávanie škodlivé.
Ako si náš mozog vyberá, čo si zapamätá?
Ak vás zaujíma, ako presne funguje proces zapamätávania informácií v našom mozgu a akým spôsobom sa náš mozog rozhoduje, čo uloží a čo zabudne, môžete si pozrieť nasledujúce vysvetľujúce video:
https://www.youtube.com/watch?v=ceFFEmkxTLg&t=
Video názorne a zrozumiteľne približuje mechanizmus, podľa ktorého si naša pamäť triedi a uchováva informácie, a môže vám pomôcť lepšie pochopiť, prečo je dôležité sledovať obsah správnym tempom.
V spomínaných výskumoch boli účastníci rozdelení vždy na dve skupiny. Zatiaľ čo prvá skupina sledovala videá štandardnou rýchlosťou, druhej skupine boli rovnaké videá púšťané v rôznych zrýchlených režimoch – konkrétne 1,25-krát, 1,5-krát, dvakrát a dokonca aj 2,5-krát rýchlejšie než normálne.
Účastníci potom absolvovali testy, ktoré mali ukázať, nakoľko sa im podarilo zapamätať obsah, ktorý sledovali. Výsledky boli jasné – od dvojnásobnej rýchlosti prehrávania vyššie nastával výrazný pokles schopnosti pamäte uložiť informácie.
„Ľudský mozog využíva pri spracovávaní nových údajov takzvanú pracovnú pamäť, ktorá slúži ako krátkodobé úložisko. Tu sú informácie spracované a následne odosielané do dlhodobej pamäte,“ vysvetľuje vedec Marcus Pearce z londýnskej Univerzity kráľovnej Márie, ktorý síce nebol priamo súčasťou štúdie, no zaoberá sa podobnou problematikou.
Podľa neho pracovná pamäť disponuje obmedzenou kapacitou, preto pri príliš rýchlo prichádzajúcich informáciách dochádza k jej preťaženiu. Následkom toho mozog nedokáže kvalitne spracovať všetko, čo vidí a počuje, a informácie sa strácajú.
Aká rýchlosť je ešte bezpečná?
Psychológovia však majú dobrú správu – našli pomerne jednoduché riešenie. Divákom odporúčajú, aby sledovali videá maximálne 1,25- až 1,5-násobne zrýchlene. Táto rýchlosť totiž podľa výskumu ešte nepredstavuje riziko pre pamäť. Pri 1,5-násobnom zrýchlení je síce stále možné si obsah zapamätať, no zážitok zo sledovania je už menej uspokojivý. Preto odborníci zdôrazňujú, že pri náročnejších témach je lepšie radšej trochu spomaliť, a tým si pomôcť k lepšej koncentrácii.
Starší ľudia sú zraniteľnejší
Vedci si všimli aj výrazné rozdiely medzi vekovými kategóriami. Výsledky ukázali, že ľudia nad 60 rokov si pri zrýchlenom prehrávaní zapamätajú omnoho menej obsahu v porovnaní s mladšími ľuďmi vo veku okolo 30 rokov.
Vedec to vysvetľuje prirodzeným oslabením pamäťových schopností u starších ľudí, ktorí by preto mali byť opatrnejší a radšej sledovať videá normálnou rýchlosťou. Ďalším možným vysvetlením je aj to, že mozog mladšej generácie je jednoducho lepšie adaptovaný na rýchlejšie tempo a dokáže efektívnejšie spracovávať informácie. Táto hypotéza však ešte nebola dostatočne potvrdená a potrebuje ďalší výskum.
Ako časté je zrýchľovanie obsahu v praxi?
O tom, aké bežné je sledovanie zrýchleného obsahu medzi mladými ľuďmi, hovorí napríklad prieskum zo Spojených štátov. Ten ukázal, že až 89 % študentov z Kalifornie pravidelne využíva zrýchlené prehrávanie pri online prednáškach. Týmto spôsobom si skracujú študijný čas, no z dlhodobého hľadiska to môže mať dopad na ich schopnosť kvalitne sa učiť a efektívne spracovávať veľké množstvá informácií.
Existujú aj pozitívne vplyvy?
Prekvapivo však existujú aj ľudia, pre ktorých zrýchlené prehrávanie prináša skôr pozitíva. Príkladom je 26-ročná študentka, ktorá trpí poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Tá uviedla, že práve zrýchlené tempo videí jej pomáha udržať pozornosť a lepšie sa sústrediť na obsah.
Podobný pozitívny výsledok zaznamenal v roku 2020 aj psychológ z Kalifornskej univerzity. V jeho štúdii s 200 študentmi nebolo zistené žiadne zhoršenie pamäti ani pri sledovaní videí v dvojnásobnom či dokonca 2,5-násobnom tempe.
Keď však túto štúdiu zopakoval v roku 2024, pri 2,5-násobnej rýchlosti už zaznamenal pokles schopnosti zapamätať si obsah videa. To podľa neho ukazuje, že aj keď krátkodobo môžeme mozog takto preťažovať, z dlhodobého hľadiska to môže byť škodlivé.
Budúce výskumy sa zamerajú na dlhodobé dopady
Psychológovia aktuálne plánujú nové výskumy, v ktorých sa chcú sústrediť najmä na to, či zrýchlené sledovanie videí môže po rokoch vyvolať chronickú únavu mozgu či zhoršenie kognitívnych schopností. Zatiaľ však nemajú dostatok dát, preto sa otázka dlhodobých rizík stále skúma.
Vedci preto odporúčajú zvoliť si pri sledovaní videí zdravý kompromis: čas je síce drahý, no zdravie mozgu a kvalitná pamäť majú predsa len väčšiu hodnotu.
