Každý človek pozná ten reflex – keď sa udrieme alebo porežeme, automaticky si miesto pohladíme alebo pošúchame. Tento jednoduchý úkon nepôsobí iba upokojujúco na psychiku, ale má aj skutočný biologický základ. Veda dnes potvrdzuje, že jemný dotyk aktivuje špeciálne nervové vlákna, ktoré dokážu zmierniť vnímanie bolesti.
Čo sú potešujúce nervy?
Pod našou kožou sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré reagujú na príjemný dotyk. Odborne sa nazývajú C-taktilné aferenty (CT vlákna). Najlepšie reagujú na pomalé, jemné hladenie kože. Keď sa tieto nervy aktivujú, posielajú do mozgu signály spojené s príjemným pocitom, ktoré môžu tlmiť bolestivé vnemy prichádzajúce z iných nervov.
Prečo jemný dotyk pomáha pri bolesti?
Pozrite si krátke vysvetlenie
Ako to vedci skúmajú
Výskumy ukázali, že pomalé hladkanie kože rýchlosťou približne 1 až 10 cm za sekundu je pre CT vlákna najpríjemnejšie. Tieto dotyky spúšťajú v mozgu oblasti spojené s odmeňovaním a pohodou, čo vedie k subjektívnemu zníženiu bolesti alebo svrbenia.
Experimenty, v ktorých účastníkov vystavili miernej bolestivej stimulácii, potvrdili, že tí, ktorí počas toho dostávali jemný dotyk, hodnotili svoju bolesť ako menej intenzívnu.
Dotyk ako prirodzený liek
Už v 60. rokoch vznikla tzv. teória brány bolesti (Gate Control Theory). Tá hovorí, že do mozgu neprichádzajú všetky signály rovnako – niektoré môžu „zatvoriť bránu“ pre iné. Ak teda do mozgu dorazia príjemné podnety, dokážu čiastočne zablokovať tie bolestivé. To vysvetľuje, prečo si ľudia spontánne hladia alebo škrabkajú boľavé miesto – ide o prirodzený spôsob, ako bolesť zmierniť.
Význam fyzického kontaktu
Dotyk neovplyvňuje iba vnímanie bolesti. Je dôležitý aj pre našu psychiku a medziľudské vzťahy. U detí má dostatok fyzického kontaktu zásadný význam pre emocionálny vývoj. Odborníci upozorňujú, že nedostatok dotyku v detstve môže neskôr súvisieť s vyšším rizikom psychických problémov, napríklad depresií.
Nie je to zázračná terapia
Treba zdôrazniť, že jemné hladenie alebo škrabkanie nie je univerzálnym liekom proti bolesti. Funguje najmä pri krátkodobých, menej intenzívnych podnetoch a pri svrbení. Pri chronickej bolesti alebo vážnych poraneniach môže mať len obmedzený účinok. Napriek tomu je dotyk jednou z najprirodzenejších foriem úľavy, ktorú má každý človek neustále „po ruke“.
Jemný dotyk a hladkanie dokážu aktivovať nervové vlákna, ktoré prinášajú do mozgu príjemné signály. Tie môžu znížiť intenzitu bolesti, ktorú cítime. Tento jav má vedecký základ v teórii brány bolesti a v poznatkoch o CT vláknach. Dotyk teda nie je len o prejave náklonnosti – je to aj prirodzený mechanizmus, ktorý nám pomáha lepšie znášať bolesť.
