V mnohých rodinách, kde vyrastá dieťa so zdravotným znevýhodnením, existuje aj ďalší, úplne zdravý súrodenec. Odborne sa o ňom často hovorí ako o „sklenenom dieťati“ – nie preto, že by bol krehký, ale preto, že sa stáva neviditeľným. Rodičia, vyťažení každodennou starostlivosťou o hendikepované dieťa, mu nevedomky venujú menej pozornosti.
Nie diagnóza, ale reálny jav
Syndróm skleneného dieťaťa nie je oficiálnou lekárskou diagnózou, no odborníci ho popisujú ako stav, ktorý má svoje špecifické príznaky. Objavuje sa práve u súrodencov detí s vážnym ochorením či postihnutím a jeho dôsledky sa môžu prejaviť už v detstve, no aj v dospelosti.
Zdravý súrodenec sa často dostáva do úlohy „pomocníka“ – stará sa o brata či sestru, dohliada na neho, pomáha s domácnosťou. Takto postupne nadobúda pocit, že jeho vlastné potreby nie sú dôležité.
Video: príbehy súrodencov detí s hendikepom
Pozrite si krátke video o tom, čo prežívajú „sklenené deti“ a prečo potrebujú, aby ich bolo vidno.
Psychická záťaž a predčasné dospievanie
Najväčšie bremeno týchto detí nie je fyzické, ale psychické. Často dospievajú rýchlejšie ako ich rovesníci, pôsobia vyspelo, zodpovedne a nezriedka vytvárajú dojem, že pomoc nepotrebujú. Naučia sa potláčať emócie a snažia sa nezaťažovať rodičov, ktorí už aj tak žijú pod tlakom.
Problém je, že každé dieťa potrebuje priestor na detstvo – na chyby, na hnev, na obyčajné hranie. Ak sa tento priestor stratí, môžu sa v dospelosti objaviť problémy so sebavedomím, zvýšená úzkosť či nadmerná zodpovednosť vo vzťahoch a v práci.
Pocity viny a žiarlivosti
Prirodzenou reakciou súrodencov býva aj hnev, žiarlivosť alebo frustrácia. Pre detskú psychiku je ťažké pochopiť, prečo jedno dieťa dostáva väčšinu pozornosti a druhé zostáva bokom. Často sa s tým spája pocit viny – že vôbec cítia negatívne emócie voči bratovi či sestre, ktorých zároveň milujú.
Ak sa tieto pocity neriešia, dieťa ich potláča, no ony pretrvávajú a prejavia sa neskôr v podobe úzkostí, depresií či iných psychických problémov.
Dôsledky v dospelosti
Ľudia, ktorí vyrastali ako sklenené deti, majú často v dospelosti tendenciu byť perfekcionistickí, príliš zodpovední a zároveň s nízkym sebavedomím. Preberajú v práci viac povinností, než zvládnu, snažia sa byť vo všetkom dokonalí a ťažko znášajú chyby – vlastné aj cudzie.
Čo tieto deti potrebujú
Odborníci zdôrazňujú, že najdôležitejšia je otvorená komunikácia v rodine. Zdravý súrodenec by mal mať možnosť vyjadriť svoje potreby, názory aj emócie – a cítiť, že sú prijímané a rešpektované.
Rovnako dôležité je, aby mal vlastný priestor a čas len pre seba, aby jeho život nebol úplne pohltený starostlivosťou o súrodenca. Pomôcť môže aj psychologická podpora, podporné skupiny alebo individuálna terapia.
Budúcnosť a obavy
Mnoho súrodencov detí s hendikepom žije s obavou, čo bude, keď rodičia zostarnú. Necítia sa byť pripravení prevziať celú zodpovednosť, no zároveň vedia, že súrodenec bude vždy potrebovať pomoc. Táto neistota je zdrojom veľkého stresu.
Prečo o tom hovoriť
„Sklenené deti“ sú často prehliadanou skupinou. Nezvyknú si pýtať pomoc, pretože nechcú rodičom pridávať starosti. Aj preto bývajú ich problémy dlhodobo neviditeľné. Otvorená diskusia, záujem spoločnosti a vytváranie programov zameraných aj na zdravých súrodencov môže situáciu zlepšiť.
Sklenené deti sú zdraví súrodenci detí s hendikepom, ktorí sa cítia prehliadaní a nesú veľkú psychickú záťaž. Potrebujú, aby ich emócie boli rešpektované, aby mali vlastný priestor a aby spoločnosť aj rodina nezabúdala, že aj oni sú dôležití.
