Slováci si v poslednom období čoraz viac všímajú, že výrobcovia nenápadne menia svoje produkty – najmä ich objem, veľkosť či počet kusov v balení. Dôvod je jednoduchý: firmy hľadajú spôsob, ako si udržať svoje zisky, no zároveň nechcú otvorene zvýšiť ceny výrobkov, pretože to by mohlo spotrebiteľov odradiť. Výsledkom je takzvaná „skrytá inflácia“, ktorá sa prejavuje menej výhodnými nákupmi. Zákazníci tak v konečnom dôsledku platia rovnako alebo dokonca viac za produkty, ktoré sú výrazne menšie alebo obsahujú menej materiálu, ako boli zvyknutí.
Menej útržkov, rovnaká cena: zákazníci cítia rozdiel
Najnovším príkladom tohto fenoménu je toaletný papier. Čoraz viac Slovákov sa na sociálnych sieťach, ale aj v spotrebiteľských poradniach sťažuje na to, že balenia, ktoré kupujú v obchodoch, obsahujú viditeľne menej útržkov než pred niekoľkými mesiacmi či rokmi. Hoci obal zostáva nezmenený a dizajn sa často vôbec nemení, spotrebitelia zisťujú, že papier sa míňa oveľa rýchlejšie, a tak musia robiť častejšie nákupy, čo automaticky zvyšuje ich výdavky.
Tento trend potvrdzuje aj riaditeľka známej českej spotrebiteľskej organizácie dTest, ktorá situáciu sleduje už dlhšie a varuje, že zákazníci často ani nevedia, že za rovnakú cenu dostávajú menšie množstvo produktu. Práve tento jav spôsobuje, že čoraz viac Slovákov odchádza z obchodov nespokojných, a rastie tak nedôvera medzi spotrebiteľmi a výrobcami.
Odborníci odporúčajú: nakupujte do zásoby, bude ešte horšie
Vzhľadom na neustály rast cien papierenských produktov a obalových materiálov ekonómovia radia, aby domácnosti nakupovali toaletný papier radšej vo väčšom množstve a dopredu. Dôvodom je obava z ďalšieho rastu cien aj pokračovania praxe zmenšovania objemu v baleniach. Tento spôsob šetrenia na strane výrobcov, hoci nie je nezákonný, spôsobuje, že zákazníci musia opakovane míňať svoje peniaze na produkt, ktorý sa spotrebuje oveľa rýchlejšie.
Spotrebiteľské organizácie zároveň zdôrazňujú, že problém sa netýka iba toaletného papiera. Podobné praktiky výrobcovia už nejaký čas používajú aj pri kozmetike, kde je zvyčajne veľmi ťažké na prvý pohľad spoznať, že deodoranty, sprchové gély či šampóny obsahujú menej účinnej látky. Spotrebitelia to často zistia až doma, keď produkty vydržia podstatne kratšiu dobu, než očakávali.
Problém sa šíri aj do potravín
„Skrytá inflácia“ sa v posledných mesiacoch stáva rozšírenou aj v oblasti potravín. Spotrebitelia už poukázali na množstvo príkladov, kedy sa váha obľúbených produktov ako čokoláda, keksy, jogurty či cereálie nenápadne znížila, pričom cena zostala na pôvodnej úrovni alebo dokonca mierne stúpla. Táto forma nepriameho zdražovania je pre spotrebiteľov mimoriadne nevýhodná, pretože musia nakupovať častejšie a v konečnom dôsledku ich tieto nákupy stoja viac.
Podľa ekonomických analytikov tento spôsob „tichého zdražovania“ využíva čoraz viac výrobcov, pretože zákazníci zvyknú výraznejšie reagovať na priame zdraženie, no menšie zmeny objemu či kvality si všimnú až s oneskorením.
Skrytá inflácia – efektívna stratégia výrobcov?
Experti z oblasti spotrebiteľských práv a ekonómie potvrdzujú, že ide o premyslenú taktiku, ktorá je síce legálna, ale zároveň vedie k rastúcej frustrácii zákazníkov. Výrobcovia ju využívajú, pretože umožňuje udržať alebo dokonca zvýšiť marže bez toho, aby priamo odradili spotrebiteľov otvoreným zvýšením ceny. Zákazník totiž najmä pri produktoch každodennej spotreby nerád mení značku alebo typ výrobku a často toleruje menšie množstvo produktu, ak ho vníma ako cenovo „stabilné“.
Napriek tomu experti varujú, že ak tento trend bude pokračovať, môže to viesť k strate dôvery spotrebiteľov, ktorí sa budú cítiť oklamaní. Na druhe strane výrobcovia pravdepodobne v tomto trende zotrvajú, kým budú ceny surovín a energií naďalej stúpať, pričom spotrebiteľská sila domácností zostáva obmedzená.
Spotrebitelia sú preto vyzývaní k väčšej pozornosti pri nákupoch, kontrole hmotnosti a objemu produktov a k prípadnému vytváraniu zásob v čase akcií, aby minimalizovali dopad tejto „tichej inflácie“ na svoje peňaženky.
