Všimli ste si, že váš pes počas vašej neprítomnosti nezvláda situáciu najlepšie? Možno trpí separačnou úzkosťou, ktorá je u psov častejšia, než by ste čakali.
Aj zvieratá majú city
Možno vás to prekvapí, ale separačná úzkosť nie je problém len u ľudí. Aj domáci miláčikovia – a psi obzvlášť – môžu trpieť úzkostnými stavmi, keď sú odlúčení od svojho majiteľa. Napriek tomu, že ich psychika nie je tak komplexná ako ľudská, majú veľmi citlivé vnímanie. Výrazne vnímajú svoje okolie, vytvárajú si silné citové väzby nielen k ľuďom, ale aj k ďalším členom svojej „svorky“. Dokážu prežívať radosť, spokojnosť, ale aj stres, úzkosť či dokonca paniku.
Ako spoznať separačnú úzkosť u psa?
Separačná úzkosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Ešte nedávno sa tieto prejavy často nesprávne interpretovali ako zlé správanie alebo nedostatočná výchova. Pes, ktorý rozžul topánky, poškriabal dvere alebo sa v byte pomočil, bol považovaný za neposlušného či nevychovaného. V skutočnosti však môže byť príčina hlbšia – práve separačná úzkosť.
Tento stav prichádza takmer okamžite po vašom odchode z domu. Pes nezvláda situáciu, pociťuje silnú paniku a nedokáže si s tým sám pomôcť. Podľa odhadov odborníkov môže separačnou úzkosťou trpieť až každý piaty pes. Ide nielen o šteniatka, ktoré ešte nie sú na samotu zvyknuté, ale aj o dospelých psov, ktorí zažili výraznú zmenu prostredia alebo režimu.
Separačná úzkosť nevyberá plemená, hoci niektoré psy sú od prírody pokojnejšie a odolnejšie voči stresu než iné.
Netrestajte psa za jeho úzkosť
Zásadný rozdiel medzi bežným smútkom zo samoty a separačnou úzkosťou spočíva v intenzite prežívaného stresu. Nejde len o nudu alebo neposlušnosť, ale o skutočný stav paniky. Odborníci poukazujú na to, že separačná úzkosť vzniká postupne a môže ju spustiť napríklad presťahovanie, nový člen rodiny, strata iného domáceho zvieraťa či zmena denného režimu.
V žiadnom prípade by ste nemali psa za tieto prejavy trestať. Metóda pevnej ruky tu nefunguje. Pes si síce uvedomí, že jeho správanie vyvoláva negatívne reakcie, ale nedokáže situáciu ovládať, a psychicky sa tým ešte viac trápi.
Tréning, trpezlivosť a kľúče späť na miesto
Skutočne účinným riešením separačnej úzkosti je dôsledný a trpezlivý tréning, ktorý psa uistí, že mu počas vašej neprítomnosti nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Tréning začnite jednoduchou zmenou rutiny pred vaším odchodom. Pes totiž veľmi dobre vie, že keď si obliekate kabát, beriete kľúče alebo obúvate topánky, chystáte sa odísť. Už v tomto momente začína prežívať stres a nervozitu.
Zmeňte preto tieto „rituály“. Vezmite si kľúče do ruky, ale položte ich späť na háčik. Obliekajte si kabát len tak bez zámeru odísť. Buďte pokojní, komunikujte so psom a dajte mu pocítiť, že vaša príprava neznamená vždy odchod. Pes postupne prestane tieto situácie vnímať ako spúšťače úzkosti.
Krátkodobé odchody a postupné predlžovanie času neprítomnosti
Ďalším krokom tréningu je odchádzať z domu na krátke intervaly – len také dlhé, aby pes nestihol prepadať panike. Spočiatku to môže byť len pár minút. Postupne môžete intervaly predlžovať, vždy však dbajte na to, aby ste psa nevystavovali zbytočnému stresu.
V tejto fáze tréningu vám môže výrazne pomôcť kamera alebo zvukový záznam. Takéto technológie sú dnes dostupné a bežne ich môžete používať napríklad cez laptop či smartfón. Umožnia vám presne sledovať, ako sa pes správa, kedy presne začína byť nervózny, a lepšie odhadnete, kedy sa môžete bezpečne vrátiť späť.
Zachovajte pokoj a buďte empatickí
Veľmi dôležité je, aby ste boli sami pokojní. Psy totiž výrazne reagujú na emócie svojho majiteľa. Ak budete nervózni, pes to okamžite vycíti. Správajte sa prirodzene a nenútene. Keď je pes pokojný, môžete ho podporiť drobnými odmenami či hračkami. Avšak pozor, pamlsky samotné nestačia na upokojenie psa, môžu byť len dodatočnou podporou pozitívneho správania.
Čím viac budete tieto situácie opakovať, tým rýchlejšie sa pes naučí zostať pokojný aj počas dlhšej neprítomnosti. Buďte však maximálne empatickí. Pes sa nesnaží vám úmyselne škodiť, naopak, skutočne trpí psychicky aj fyzicky.
Uvažujte aj o zmenách životného režimu
Možno budete musieť zvážiť aj dlhodobé riešenie situácie. Ak máte možnosť zabezpečiť, aby bol doma vždy niekto so psom, alebo mu zaobstarať psieho kamaráta, môže to situáciu výrazne zlepšiť. Nespoliehajte sa však iba na túto možnosť, pretože niektoré psy prežívajú separačný stres, aj keď nie sú úplne sami, ale jednoducho im chýba práve ich majiteľ.
Separačná úzkosť nie je drobnosť, ktorú treba prehliadať. Jej zvládnutie vyžaduje dôsledný prístup, veľa trpezlivosti, porozumenia a empatie. Snažte sa pochopiť svojho štvornohého priateľa a postupne ho naučiť, že samota nemusí byť desivá. Výsledkom bude spokojnejší život nielen pre psa, ale aj pre vás.
