Šediny sú pre mnohých prvým viditeľným signálom, že vek nezastavíme. Objaví sa jeden vlas, potom druhý, a zrazu rozmýšľame nad farbou na vlasy. Novšie vedecké poznatky však ukazujú, že za šedivením sa môže skrývať omnoho zaujímavejší príbeh, než len „starnem“. Niektoré procesy, ktoré vedú k strate farby vlasov, totiž môžu byť súčasťou obrany tela proti nádorovým ochoreniam – minimálne podľa výskumov na zvieratách.
Neznamená to, že šedivé vlasy vás automaticky chránia pred rakovinou. Ale rozhodne to nie je tak jednoduché, ako len „kaz na kráse“.
Odkiaľ sa berie farba vlasov
Farbu vlasov určujú pigmentové bunky – melanocyty. Tie vznikajú zo špecializovaných kmeňových buniek vo vlasovom folikule. Pri každom novom vlasu tieto bunky vyrobia pigment (melanín) a ten určí, či budú vlasy blond, hnedé, čierne alebo niekde medzi.
Postupom času sa však v bunkách hromadí poškodenie:
- vplyvom starnutia
- UV žiarenia
- oxidatívneho stresu
- nezdravého životného štýlu
Kmeňové bunky pigmentu sa postupne vyčerpávajú alebo prestávajú fungovať správne. Prestane sa tvoriť melanín a nový vlas vyrastie sivý alebo biely. To je základný, dobre známy mechanizmus šedivenia.
Zaujímavý japonský výskum: šedivenie verzus melanóm
Tím japonských vedcov sa pozrel na tieto pigmentové kmeňové bunky ešte detailnejšie. V experimentoch na myšiach sledovali, čo sa stane, keď tieto bunky utrpia vážnejšie poškodenie DNA – napríklad po ožiarení alebo iných typoch bunkového stresu.
Ukázalo sa, že bunky majú dve hlavné „možnosti“:
- Bezpečnejšia cesta – vedie k šediveniu
Poškodená kmeňová bunka sa prestane deliť, dozreje, „odíde do dôchodku“ a časom zanikne. Tým sa organizmus zbaví bunky, ktorá by mohla byť riziková. Vedľajší efekt: už nie je kto vyrábať pigment – srsť (v prípade myší) alebo hypoteticky aj vlasy zošedivejú. - Rizikovejšia cesta – môže viesť k nádoru
Pri inom type zaťaženia naopak bunky s poškodenou DNA pokračujú v delení. Pigment sa stále tvorí, farba srsti zostáva, zvonka nič nevyzerá podozrivo. Ale tým, že sa poškodená bunka ďalej množí, rastie riziko, že sa z nej časom vyvinie melanóm – zhubný nádor pigmentových buniek.
Zjednodušene: ten istý problém – poškodenie DNA – sa môže skončiť buď stratou farby, alebo vznikom nádoru. V prvom prípade sa bunka „obetuje“ a organizmus zníži riziko rakoviny, v druhom prípade sa problém môže zvrhnúť.
Platí to isto aj u ľudí? Zatiaľ nie
Tu je dôležité zostať pri zemi:
- spomínaný výskum bol robený na myšiach
- vedci skúmajú, do akej miery rovnaké mechanizmy fungujú aj u človeka
- zatiaľ nemáme dôkaz, že človek so šedivými vlasmi má automaticky menšie riziko rakoviny
Správne pochopenie teda znie asi takto:
Šedivenie vlasov môže v niektorých prípadoch odrážať to, že telo sa zbavilo potenciálne nebezpečných buniek. Je to možný obranný mechanizmus na bunkovej úrovni, nie však záruka ochrany pred rakovinou.
Je to zaujímavý kúsok skladačky, ktorý dopĺňa naše poznanie starnutia, ale rozhodne nejde o jednoduché pravidlo typu „šedivé vlasy = zdravší človek“.
Prečo niekto šedivie skoro a iný až neskôr?
To, kedy začneme šedivieť, závisí od viacerých faktorov:
- Genetika – ak rodičia šediveli skoro, šanca, že sa to stane aj vám, je vysoká.
- Vek – s pribúdajúcimi rokmi sa poškodenie buniek logicky hromadí.
- Životný štýl a stres – fajčenie, málo spánku, nadmerný stres, UV žiarenie či znečistené prostredie môžu proces urýchliť.
- Zdravotný stav – poruchy štítnej žľazy, niektoré autoimunitné ochorenia či dlhodobé zápaly môžu prispieť k predčasnému šediveniu.
- Nedostatok vitamínov a minerálov – najmä vitamínu B12, vitamínu D, železa alebo niektorých stopových prvkov.
U niektorých ľudí môže byť predčasné šedivenie signálom, že organizmu niečo chýba alebo že sa v tele deje niečo, čo stojí za pozornosť. U iných ide „len“ o genetiku.
Kedy šedivé vlasy netreba riešiť a kedy radšej áno
Vo väčšine prípadov sú šediny normálnou súčasťou starnutia a sú skôr estetickou než zdravotnou témou. Na druhej strane, spozornieť má zmysel, ak:
- začnete výrazne šedivieť veľmi skoro (napr. ešte pred dvadsiatkou)
- šedivenie sa náhle veľmi zrýchli
- objavia sa aj ďalšie príznaky – silná únava, chudnutie, vypadávanie vlasov, búšenie srdca, zmeny nálady, problémy s pokožkou a podobne
V takom prípade sa oplatí poradiť s lekárom, skontrolovať krvný obraz, hladinu vitamínu B12, železa, vitamínu D či funkciu štítnej žľazy. Nie preto, že šediny sú samy o sebe nebezpečné, ale preto, že niekedy môžu byť prvým nápadným signálom iného problému.
Šediny ako súčasť príbehu nášho tela
Ak odložíme bokom paniku a dramatické titulky, ostane pomerne triezvy, ale zaujímavý záver:
- šedivenie vlasov je výsledkom zmesi genetiky, veku, životného štýlu a procesov v bunkách
- niektoré mechanizmy, ktoré vedú k strate farby vlasov, môžu zároveň fungovať ako ochrana pred vznikom nádorových buniek (aspoň podľa doterajších pokusov na zvieratách)
- šedivé vlasy určite nie sú zázračným štítom, ale ani čírym „zlyhaním“ tela
Možno teda neškodí pozrieť sa na ne s väčším nadhľadom. Farbu vlasov vieme zmeniť farbou. Naše bunkové obranné mechanizmy však žiadnou tubou z drogérie nenahradíme.
