Schizofrénia patrí medzi najzávažnejšie duševné poruchy, ktoré výrazne ovplyvňujú myseľ, emócie a správanie človeka. Toto ochorenie sa prejavuje najmä v mladom veku, obvykle medzi 15. a 30. rokom života. Jej príznaky sa spočiatku často prejavujú nenápadne a môžu byť mylne považované za prechodné problémy mladého človeka, napríklad stres, únavu či zlú náladu. Skutočné dôsledky však môžu byť oveľa vážnejšie a majú dlhodobý dopad na kvalitu života pacienta aj jeho okolia.
Čo je schizofrénia a aké sú jej typy?
Schizofrénia je vážna psychická porucha, ktorá ovplyvňuje celkovú realitu pacienta – jeho myslenie, vnímanie, emócie aj správanie. Podľa štúdie z roku 2009 ide o ochorenie charakterizované rozmanitými symptómami, ktoré majú silný negatívny vplyv na každodenné fungovanie človeka a jeho schopnosť zapojiť sa do spoločnosti či pracovného procesu.
Schizofréniu rozlišujeme do niekoľkých typov podľa prejavov:
Paranoidná schizofrénia: Pacienti trpia výraznými halucináciami a bludmi s paranoidným obsahom. Majú pocit, že ich niekto sleduje, odpočúva alebo ohrozuje.
Hebefrenná (dezorganizovaná) schizofrénia: Typická chaotickým a neorganizovaným správaním. Pacienti majú narušenú reč, ich komunikácia je nesúvislá a ich správanie často pôsobí nelogicky.
Katatonická schizofrénia: Prejavuje sa extrémnymi poruchami pohybu. Pacient môže byť dlhodobo bez pohybu v jednej polohe, alebo naopak vykazovať extrémnu a nekontrolovateľnú motorickú aktivitu.
Simplexná schizofrénia: Zriedkavejšia, no veľmi vážna forma, ktorá sa vyznačuje emocionálnou otupenosťou a absenciou emócií.
Čo spôsobuje schizofréniu?
Výskumy z roku 2021 potvrdili, že k vzniku schizofrénie významne prispieva genetická predispozícia. Ak niekto v rodine trpí schizofréniou, riziko ochorenia pre ostatných príbuzných je zvýšené.
Dôležitú rolu zohrávajú aj abnormality v oblasti neurotransmiterov, najmä dopamínu a glutamátu. Zvýšená aktivita dopamínu v niektorých častiach mozgu môže viesť k typickým príznakom ako halucinácie či bludy.
Výskumy ďalej naznačujú, že riziko schizofrénie môže byť ovplyvnené aj faktormi počas tehotenstva, ako sú infekcie matky, nesprávna výživa, dlhodobý stres alebo komplikovaný pôrod. Tieto vplyvy narušujú vývoj mozgu plodu.
V neposlednom rade môžu byť spúšťačom ochorenia aj návykové látky ako drogy alebo alkohol. U osôb s predispozíciou môžu výrazne zhoršiť alebo aktivovať symptómy schizofrénie.
Ako sa schizofrénia prejavuje – prvé príznaky
Schizofrénia začína postupne a často nenápadne. Typické príznaky, na ktoré by ste si mali dávať pozor, zahŕňajú:
Halucinácie: Pacient zažíva vnemy, ktoré v skutočnosti neexistujú, najmä sluchové (napríklad hlasy), ale aj vizuálne či hmatové.
Bludy: Silné, avšak nereálne presvedčenia, ktorých sa človek pevne drží napriek jasným dôkazom o opaku.
Zmätenosť a dezorganizované myslenie: Ťažkosti s jasným a logickým uvažovaním, chaotická reč či zvláštne myšlienkové procesy.
Emocionálna otupenosť: Znížená schopnosť prežívať a prejavovať emócie, pacient môže byť apatický, smiať sa alebo plakať bez dôvodu.
Pokles motivácie: Strata záujmu o bežné každodenné činnosti ako starostlivosť o hygienu, domáce práce či pracovné povinnosti.
Problémy s koncentráciou: Neschopnosť udržať pozornosť, roztržitosť a zvýšená rozptýlenosť.
Ako prebieha diagnostika?
Správna diagnostika schizofrénie vyžaduje dôkladný proces. Ten zahŕňa klinické posúdenie psychiatrom, rozhovory s pacientom aj jeho blízkymi, vyplnenie dotazníkov a detailnú osobnú i rodinnú anamnézu. Dôležitou súčasťou diagnostiky sú psychologické testy, ktoré pomáhajú presne stanoviť rozsah duševných ťažkostí.
Keďže symptómy schizofrénie sa môžu podobať aj iným duševným poruchám, je dôležité, aby diagnostiku vykonal skúsený odborník.
Možnosti liečby schizofrénie
Liečba schizofrénie je dlhodobá a komplexná. Základom je kombinácia liekov, psychoterapie a sociálnej podpory:
Liečba antipsychotikami: Medikamentózna terapia pomáha zmierniť alebo odstrániť príznaky, ako sú halucinácie či bludy. Je dôležité, aby pacienti lieky užívali presne podľa pokynov lekára.
Psychoterapia: Najmä kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je efektívna, pretože pomáha pacientom lepšie pochopiť ich ochorenie a zvládať jeho príznaky.
Sociálna podpora: Rodinná a komunitná podpora zohrávajú kľúčovú úlohu pri návrate pacientov do spoločnosti. Sociálni pracovníci pomáhajú s integráciou, poskytujú poradenstvo a podporujú pacientov pri zvládaní bežných životných situácií.
Dôležité je uvedomiť si, že včasné rozpoznanie symptómov a nasadenie vhodnej liečby výrazne zlepšuje prognózu a kvalitu života pacientov so schizofréniou. V prípade akýchkoľvek podozrení na príznaky schizofrénie je preto nevyhnutné čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc.
