Výskumy z posledných rokov ukazujú, že dospievanie je obdobím výrazných zmien v mozgu. Vedci skúmajú, ako na tento vývoj vplývajú sociálne faktory – vrátane obmedzeného kontaktu s rovesníkmi. Zatiaľ čo určité množstvo samoty môže byť pre mladého človeka prospešné, dlhodobá sociálna izolácia môže súvisieť s negatívnymi dôsledkami, najmä v oblasti duševného zdravia.
Mladí ľudia a zmeny v spoločenskom správaní
V posledných rokoch viaceré analýzy naznačujú pokles osobných stretnutí medzi dospievajúcimi. Správa OECD z roku 2025 uvádza, že menej detí sa denne stretáva so svojimi priateľmi osobne. Tento trend môže súvisieť s viacerými faktormi – napríklad s rastúcim využívaním digitálnych technológií, zmenami v životnom štýle či dôsledkami pandémie COVID-19.
Vývoj mozgu počas dospievania
Dospievanie je obdobím, kedy mozog prechádza zásadnou reorganizáciou. Dochádza k posilňovaniu niektorých nervových spojení a k oslabovaniu iných, čo umožňuje efektívnejšiu komunikáciu medzi rôznymi oblasťami mozgu. Tento proces je známy ako synaptické preusporiadanie.
Tieto zmeny sa odohrávajú najmä v oblastiach mozgu spojených s rozhodovaním, kontrolou impulzov, emocionálnou reguláciou a sociálnym správaním – vrátane tzv. sociálneho mozgu, do ktorého patria napríklad prefrontálna kôra, amygdala či cingulárna kôra.
Prečo je sociálna interakcia dôležitá
Sociálna interakcia hrá dôležitú úlohu pri rozvoji sociálnych schopností a porozumenia medziľudským vzťahom. Niektoré vedecké hypotézy predpokladajú, že nedostatok týchto skúseností môže ovplyvniť fungovanie určitých mozgových oblastí, hoci príčinná súvislosť zatiaľ nebola jednoznačne preukázaná.
Výskum izolácie a vývoja mozgu
Mnohé z toho, čo dnes vieme o dôsledkoch sociálnej izolácie, pochádza z:
- štúdií na zvieratách (napr. na hlodavcoch), ktoré ukazujú zmeny v správaní a v štruktúre mozgu po období sociálnej izolácie
- behaviorálnych štúdií u ľudí, ktoré spájajú dlhodobú izoláciu so zvýšeným rizikom psychických ťažkostí, ako sú úzkosti, depresia či osamelosť
Pri ľuďoch sú tieto zistenia však zložitejšie na vyhodnotenie, keďže každý človek reaguje na samotu odlišne a existuje mnoho spolupôsobiacich faktorov.
Významné zistenia zo štúdie ABCD
Dôležitým zdrojom údajov je štúdia ABCD (Adolescent Brain Cognitive Development Study), ktorá od roku 2016 sleduje vývoj mozgu a správania u viac ako 11 000 detí v USA. Ide o najväčšiu dlhodobú štúdiu svojho druhu.
Nedávno publikovaná analýza tejto štúdie skúmala súvislosti medzi mierou sociálnej izolácie a štruktúrou mozgu u viac ako 2 800 detí vo veku 11–12 rokov.
Zistenia naznačujú, že deti, ktoré podľa hodnotení rodičov častejšie vyhľadávali samotu, mali odlišnú organizáciu niektorých mozgových sietí – vrátane oblastí zapojených do sociálneho spracovania, ale aj do rozhodovania a pozornosti.
Treba však zdôrazniť, že tieto rozdiely neznamenajú automaticky poškodenie ani jednoznačne negatívny vývoj. Ide o korelácie, ktoré poukazujú na súvislosť medzi správaním a mozgovou štruktúrou, nie na priame následky izolácie.
Samota nie je automaticky problém
Nie všetky prejavy samoty sú škodlivé. Mnohé deti a tínedžeri prirodzene uprednostňujú pokojnejšie prostredie, menší počet priateľov alebo introvertné aktivity. Odborníci preto odporúčajú rozlišovať medzi normálnou preferenciou samoty a skutočnou sociálnou izoláciou, ktorá môže viesť k psychickým ťažkostiam alebo problémom vo vývine.
Dôležité je sledovať, či má dieťa zmysluplné kontakty s rovesníkmi, aj keď v menšom rozsahu.
Virtuálne interakcie – doplnok, nie náhrada
Mnohé sociálne kontakty sa dnes presúvajú do online priestoru. Vedci skúmajú, či môžu digitálne interakcie aspoň čiastočne nahradiť osobný kontakt. Výsledky zatiaľ nie sú jednoznačné – zdá sa, že niektoré formy online kontaktu môžu byť prospešné, no osobná interakcia má stále nezastupiteľný význam, najmä pre rozvoj empatie, neverbálnej komunikácie a emočného porozumenia.
Zhrnutie:
- Mozog dospievajúcich je veľmi citlivý na sociálne podnety.
- Dlhodobá izolácia môže súvisieť s problémami v duševnom zdraví, no neznamená automaticky poškodenie mozgu.
- Zmeny v správaní mladých ľudí v súvislosti so sociálnymi kontaktmi sú predmetom intenzívneho výskumu.
- Virtuálny kontakt nie je plnohodnotnou náhradou osobnej interakcie.
Odborníci sa zhodujú, že najdôležitejšie je podporovať u tínedžerov zdravé, zmysluplné a pravidelné kontakty s rovesníkmi – v akejkoľvek forme, ktorá im vyhovuje.
